Generál už pri predbežnom prejednávaní vyhlásil, že zodpovednosť za výnimočný stav berie na seba. Ospravedlnil sa síce jeho obetiam, ale trvá na tom, že výnimočný stav znamenal záchranu národa pred katastrofou.
Spoločne s Jaruzelským sa pred súdom majú zodpovedať aj ďalší vtedajší vrcholní činitelia, ako minister vnútra z čias komunizmu generál Czeslaw Kiszczak, ktorý do súdnej siene pre zdravotný problémy nedošiel, či bývalý šéf poľskej komunistickej strany Stanislaw Kania. Väčšina z obžalovaných má už viac ako 80 rokov. Obhajoba tvrdí, že sa nedopustili žiadneho zločinu, pretože konali v krajnej núdzi.
Osemdesiatštyriročný Jaruzelski pred začatím procesu žiadala, aby bol v prípade vypočutý napríklad bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov alebo bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová. Okresný súd mu vyhovel, ale odvolací súd na konci júna toto rozhodnutie zrušil. Podľa odborníkov by povolanie nových svedkov znamenalo odloženie prípadu na neurčito.
Jaruzelski v noci z 12. na 13. decembra 1981 vyhlásil výnimočný stav v snahe paralyzovať silnejúci opozičný odborový zväz Solidarita. Moc v Poľsku prevzala vojenská rada a v nasledujúcich dňoch bolo zadržaných viac ako 3-tisíc ľudí. Podniky vstúpili do štrajku, prepukli pouličné boje. Výnimočný stav, ktorý formálne trval do júla 1983, si podľa obžaloby vyžiadal okolo 90 obetí.
V apríli 2007 voči hlavným iniciátorom a vykonávateľom výnimočného režimu vzniesli obvinenia. Inštitút pamäte národa vedie v súvislosti s výnimočným stavom z roku 1981 okolo 160 vyšetrovaní. Mierne tresty zatiaľ dostali najmä odsúdení policajti.
Postava posledného komunistického prezidenta dodnes delí Poliakov. Niektorí ho obhajujú, viac obyvateľov ho odsudzuje. Jaruzelski sa doteraz obhajoval tým, že zabránil väčšiemu zlu, ktoré by mohlo znamenať sovietsku intervenciu. Za svoju rolu v decembri 1981 aj pri skorších krvavých potlačeniach nepokojov v 70. rokoch bol súdený už mnohokrát, nikdy však nebol právoplatne odsúdený.
