Advokáta Tamása Gaudiho-Nagya, ktorý má číslo päť na straníckej kandidátke, cituje agentúra MTI. Podľa nej politik Jobbiku označil za minimum „zabezpečenie sebaurčenia zahraničných maďarských území“. Ako však dodal, „keď to bude potrebné, v danom prípade sa prostredníctvom referenda môže uskutočniť aj úprava hraníc“. Bez ďalšieho vysvetľovania ešte zdôraznil: „Na to potrebujeme aj silnú armádu.“
Extrémistická strana, ktorá podľa prieskumov môže rátať až so ziskom 18 percent hlasov, sa svojím revanšizmom ani doteraz netajila. „Za svoju najdôležitejšiu úlohu Jobbik považuje znovuzjednotenie maďarského národa nespravodlivo rozdeleného v priebehu dvadsiateho storočia,“ uvádza vo svojom volebnom programe. Krajanom v ňom sľubuje dať občianstvo materskej krajiny i zastúpenie v budúcej hornej komore parlamentu. Zbrojné výdavky chce zdvojnásobiť a početný stav armády zvýšiť zo súčasných 30-tisíc na 72-tisíc.
Tamás Gaudi-Nagy nie je prvým politikom Jobbiku, ktorý sa otvorene zasadzuje za revíziu trianonskej zmluvy. Europoslanec Csanád Szegedi, ktorý je známy tým, že na prvé zasadanie Európskeho parlamentu prišiel v uniforme Maďarskej gardy, na svojej internetovej stránke označuje nedotknuteľnosť hraníc za klamnú ilúziu. „V rokoch 1989 až 2009 sa rad za radom ponúkali historické okamihy, počas ktorých sa maďarsko-maďarské zjednotenie mohlo uskutočniť na väčších či menších územiach,“ tvrdí. Predchádzajúcim vládam Szegedi vyčíta, že nevyužili šancu súvisiacu s rozpadom Juhoslávie, Sovietskeho zväzu a Československa. „Antallova vláda bola pri moci, keď Československo zhnilo,“ píše na stránke szegedicsanad.hu. „To bol historický okamih, keď sme si mohli uplatniť územné nároky aspoň na tie územia, kde je 90-percentný podiel Maďarov bezprostredne pri hraniciach.“