Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 801 dní
- Skupina G7 plánuje balík pomoci Ukrajine za 50 miliárd dolárov
- Rusko zaradilo Zelenského na zoznam hľadaných osôb
Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.
Čítajte viac 800. deň: Francúzsky minister odhadol ruské straty na pol milióna vojakov. Z toho 150-tisíc mŕtvych
19:06 Poľsko odsúdilo v sobotu kybernetické útoky ruskej skupiny APT28 na Nemecko a Česko. Poľské ministerstvo zahraničných vecí pritom poukázalo na to, že aj samotné Poľsko je terčom takýchto útokov.
Poľský rezort diplomacie vo vyhlásení vyjadril solidaritu s Nemeckom a Českom v súvislosti s kybernetickými útokmi na ich inštitúcie a politické strany. „Poľsko, ktoré je taktiež jedným z cieľov útokov APT28, dôrazne odsudzuje opakované, neakceptovateľné a škodlivé aktivity vykonávané v kyberpriestore ruskými entitami,“ uviedol rezort vo vyhlásení, pričom nešpecifikoval útoky, ktorým je Poľsko vystavené.
„Čeliac pokračujúcemu narastaniu hrozieb v kyberpriestore Poľsko aktívne pracuje na ochrane kritickej infraštruktúry, vybudovaní odolnosti a posilnení kybernetickej bezpečnosti,“ dodalo ministerstvo.
Poľsko toto vyhlásenie vydalo po tom, čo Nemecko v piatok obvinilo Rusko z kybernetických útokov na vládnu Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD) či na firmy obranného priemyslu. Berlín zároveň uviedol, že Rusko útočilo aj na ciele v iných krajinách a varoval pred dôsledkami tohto konania.
Nemecká diplomacia si v tejto súvislosti predvolala aj chargé d'affaires ruského veľvyslanectva v Berlíne. Rusko neskôr prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Berlíne poprelo zapojenie do vlaňajšieho útoku na SPD.
Podľa českej diplomacie boli niektoré české inštitúcie cieľom útokov skupiny APT28 od roku 2023. Ruské kybernetické útoky na Nemecko a Českú republiku odsúdila v piatok Európska únia i Spojené štáty. (reuters, pap, tasr)
18:53 Rusko pridalo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na svoj zoznam hľadaných zločincov, ukázala v sobotu vládna databáza. Zelenskyj sa objavil na zozname „hľadaných“ osôb ruského ministerstva vnútra, ktorý je online databázou údajných zločincov hľadaných úradmi.
Databáza bez uvedenia ďalších podrobností tiež uvádza, že po ukrajinskom lídrovi Moskva pátra „podľa článku trestného zákonníka“. K tomu, prečo bol Zelenskyj zaradený na tento zoznam, sa ruskí predstavitelia bezprostredne nevyjadrili. Moskva sa na Zelenského zameriava od začiatku svojej plnej vojenskej agresie na Ukrajine, ktorú spustila vo februári 2022.
Ukrajinský prezident minulý rok povedal, že vie o najmenej „piatich alebo šiestich“ zmarených pokusoch o atentát na svoju osobu. Deň po vyslaní vojsk na Ukrajinu vystúpil ruský prezident Vladimir Putin s prejavom k ukrajinskému ľudu, v ktorom vyzval ukrajinskú armádu, aby Zelenského zvrhla.
Začatie trestného stíhania proti Zelenskému a jeho zaradenie na zoznam hľadaných osôb Kyjev označil za „dôkaz zúfalstva ruskej štátnej mašinérie a propagandy, ktorá si nevie predstaviť iný spôsob, ako upútať pozornosť“.
Kyjev poukázal na to, že Medzinárodný trestný súd (ICC) vlani nariadil zatknutie Putina pre obvinenia z vojnových zločinov v súvislosti s únosmi ukrajinských detí, čo Moskva odmieta. „Radi by sme pripomenuli, že na rozdiel od bezcenných ruských vyhlásení je zatykač ICC na ruského diktátora Vladimira Putina pre podozrenie z vojnových zločinov celkom reálny a podlieha implementácii v 123 krajinách,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Rusko zaradilo na svoj zoznam hľadaných osôb, ktorý obsahuje desiatky tisíc položiek, niekoľko zahraničných politikov a verejných činiteľov. Moskva vo februári vyhlásila, že hľadá i estónsku premiérku Kaju Kallasovú za to, čo Kremeľ označil za „znesvätenie historickej pamäte“ – za rozhodnutie tejto pobaltskej krajiny zničiť pamätníky zo sovietskej éry.
Rovnaké opatrenie sa týka aj litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa a členov predošlého lotyšského parlamentu. Rusko tiež vydalo zatykač na prokurátora ICC, ktorý minulý rok pripravil zatykač na Putina za vojnové zločiny. (reuters, afp, tasr)
13:27 Štvormesačné vojenské cvičenia NATO blízko ruských hraníc, ktoré sú známe ako Steadfast Defender, sú dôkazom toho, že Severoatlantická aliancia sa pripravuje na potencionálny konflikt s Ruskom. Vyhlásila to v sobotu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Čítajte viac NATO sa pripravuje na možný konflikt s Ruskom, tvrdí Kremeľ
12:14 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 473 400 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišli Rusi o 1 260 vojakov, 12 tankov, 27 bojových obrnených vozidiel či 46 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 366 tankov, 14 156 bojových obrnených vozidiel, 16 337 vozidiel a palivových nádrží, 12 148 delostreleckých systémov, 1 055 odpaľovacích raketových systémov, 788 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9 611 dronov, 2 127 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 2 001 kusov špeciálnej techniky. (sita)
11:00 Spojené štáty rokujú s blízkymi partnermi o poskytnutí pomoci Ukrajine v hodnote až 50 miliárd dolárov. Tieto peniaze by potom boli splácané z neočakávaných ziskov zo štátnych ruských aktív mrazených prevažne v Európe, z ktorých stále plynú úroky.
Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na informované zdroje, podľa ktorých sa o tomto pláne diskutuje v rámci skupiny siedmich popredných ekonomík sveta G7 a USA sa usilujú o uzavretie dohody na júnovom stretnutí skupiny v Taliansku.
Čítajte viac Ďalšia pomoc Ukrajine za 50 miliárd dolárov? USA rokujú s krajinami G7
9:49 Rusko počas uplynulej noci útočilo dronmi v ukrajinskej Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti. Tamojší predstavitelia v sobotu dopoludnia informovali o najmenej šiestich zranených a škodách na kritickej infraštruktúre, komerčných i obytných budovách.
Ruská armáda vyslala na oblasti severovýchodnej a centrálnej Ukrajiny 13 dronov Šáhid, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Tvrdili tiež, že všetky zostrelili, no starosta mesta Charkov Ihor Terechov informoval o dvoch zásahoch dronmi.
V Charkove hlásili tiež viacero požiarov spôsobených troskami dronov. Najväčší vypukol na celkovej ploche 3-tisíc štvorcových metrov v skladovacích priestoroch, oznámila civilná ochrana. Hasiace práce ráno stále prebiehali.
Pri útokoch v Charkove utrpeli podľa predbežných údajov štyria ľudia vrátane 13-ročného dieťaťa, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Dvoch zranených hlásili z Dnepropetrovskej oblasti, oznámil oblastný gubernátor Serhij Lysak. Útoky podľa neho poškodili objekt kritickej infraštruktúry a tri domy. (reuters, dpa, tasr)
9:32 V Novosibirsku končí súkromná škola Novokolledž, ktorá si ako jedno z mála ruských vzdelávacích zariadení ústami svojich zakladateľov trúfala verejne odsúdiť vojnu proti Ukrajine a vojnovú propagandu.
Čítajte viac V Novosibirsku končí škola, ktorej vedenie bolo proti vojne na Ukrajine
8:46 Ruská protivzdušná obrana zničila štyri rakety dlhého doletu, ktoré ukrajinské sily odpálili na polostrov Krym. Oznámilo to v sobotu ráno ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého išlo o strely ATACMS dodané Spojenými štátmi.
Rozsah útoku na Krym, ktorý Rusko nezákonne anektovalo v roku 2014, nebol bezprostredne známy. Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy zatiaľ verejne nevyjadril.
Minulý utorok Ukrajina zaútočila na ruskú armádu na Kryme raketami, ktoré jej nedávno dodali USA. Nezávislé médiá vtedy informovali o úderoch na tri základne na polostrove, ktoré si vyžiadali viacero obetí.
Washington v uplynulých týždňoch oznámil, že Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci poskytne rakety ATACMS s ešte väčším doletom. Dostrel dosiaľ dodaných rakiet tohto typu bol obmedzený na 165 kilometrov. (dpa, tasr)
7:15 Prvé dodávky obnovenej vojenskej pomoci USA údajne dorazili na Ukrajinu začiatkom tohto týždňa, aj keď bude pravdepodobne trvať niekoľko ďalších týždňov, kým západné zbrane a munícia dorazia do frontových oblastí vo veľkom rozsahu, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
ISW cituje viaceré médiá, ktoré potvrdzujú, že pomoc pre Ukrajinu je na ceste. Denník The New York Times informoval, že prvá časť americkej vojenskej pomoci, pozostávajúca z rakiet a 155 mm delostreleckých granátov, dorazila na Ukrajinu 28. apríla, štyri dni po tom, čo americký prezident Joe Biden podpísal návrh zákona o pomoci Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov a druhá časť nešpecifikovanej pomoci prišla 29. apríla.
New York Times s odvolaním sa na nemenovaného španielskeho predstaviteľa informoval, že španielske rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot nedávno dorazili do Poľska a „čoskoro dorazia na frontovú líniu na Ukrajine“.
Denník New York Times tiež uviedol, že nový nemecký systém protivzdušnej obrany Patriot by mal prísť na Ukrajinu najskôr koncom júna, ale že príchod Patriota by sa mohol zhodovať s príchodom prvých stíhačiek F-16. Nemenovaní predstavitelia povedali pre denník, že môže trvať niekoľko mesiacov, kým na Ukrajinu dorazí značný počet západných zbraní a vybavenia.
Vysoký americký predstaviteľ uviedol s odvolaním sa na dôverné vojenské hodnotenie USA, že Rusko bude pravdepodobne pokračovať v dosahovaní marginálnych ziskov na východe a juhovýchode pred sviatkom 9. mája, ale že ruské sily pravdepodobne nemajú dostatok síl sústredených v nešpecifikovanom frontových oblastiach na okamžité rozsiahle útočné akcie.
V USA dospeli k záveru, že ukrajinská frontová línia sa v blízkej dobe nezrúti, napriek vážnemu nedostatku munície. Vojenské zhodnotenie USA je v súlade s priebežným hodnotením ISW, že ruské sily sa pravdepodobne pokúsia stavať na taktických ziskoch, aby dosiahli operačne významné zisky v kľúčových sektoroch blízko Časiv Jaru a Avdijivky v týždňoch pred príchodom americkej vojenskej pomoci ukrajinským jednotkám v prvej línii vo veľkom rozsahu. Tieto ruské zisky však nebudú podľa ISW znamením kolapsu ukrajinskej obrany. (understandingwar.org, nytimes.com)
6:10 Trosky zo zostreleného ruského bezpilotného lietadla zasiahli v sobotu skoro ráno civilné ciele v druhom najväčšom meste Ukrajiny, Charkove. Zranili troch ľudí a spôsobili požiar v kancelárskej budove. Podľa agentúry Reuters to na sociálnej sieti Telegram uviedol šéf miestnej oblastnej správy Oleh Synehubov.
Podľa Synehubova jednu ženu ošetrili na mieste, teraz v nemocnici ošetrujú 13-ročné dieťa a ďalšiu ženu. Na miesto prišlo záchranné zložky. Dostávajú požiar pod kontrolu, oznámil Synehubov.
Akokoľvek Moskva tvrdí, že ruské vojská neútočia na civilné ciele, Charkov a okolie patria k pravidelne ostreľovaným a bombardovaným miestam. V poslednom čase sa intenzita útokov zvýšila. (čtk)