Klimatické zmeny zmenia aj Slovensko

Od začiatku merania teploty vzduchu v Hurbanove v roku 1871 sa priemerná ročná teplota zvýšila o 1,4 stupňa Celzia. Slovenská klíma sa tak oproti celosvetovému priemeru ohriala až dvojnásobne. Klimatológ Marián Melo z Univerzity Komenského upozorňuje, že trend otepľovania bude v tomto storočí pokračovať. Priemerná teplota sa tak môže zvýšiť o ďalšie štyri až šesť stupňov Celzia.

01.12.2007 07:00
Slovensko, mapa Foto:
Ilustračné foto
debata

„Ak sa teplota zvýši o tri stupne Celzia, bude podnebie v Liptovskej kotline podobné, ako je teraz v Podunajskej nížine. Tá zase bude pripomínať Pádsku nížinu v Taliansku,“ uviedol Melo na konferencii, ktorú zorganizovala organizácia UNDP – Rozvojový program OSN.

Ako sa klíma na Slovensku začína podobať na stredomorskú oblasť, mení sa aj zloženie fauny a flóry. Na juhu Slovenska sa už objavili komáre schopné prenášať do našej oblasti maláriu a darí sa tu aj voške Diuraphis noxia. Tá nemá na Slovensku prirodzeného nepriateľa a tak sa už rok po príchode stala dominantným škodcom obilnín na Slovensku.

Na teplejšiu klímu podľa Mela zareagujú aj lesné porasty. Do severnejších oblastí a vyšších nadmorských výšok sa budú tlačiť buk a dub. Naopak, nemusí sa dariť smrekom. Pre svoje plytké korene nemusia prežiť dlhé obdobia sucha, ktoré budú súčasťou klimatických zmien.

Úhrn zrážok by nemal výrazne klesnúť, no hrozí, že búrky budú intenzívnejšie. „Voda rýchlo odtečie, neudrží sa v pôde a preto treba počítať aj s častejším výskytom povodní,“ povedal Melo. Z väčšiny miest a obcí zmizne sneh, ktorý sa počas zimy udrží len od výšky tisíc metrov nad morom.

Presné dôsledky klimatických zmien sa dajú predpovedať len ťažko. Niektorí vedci hovoria aj o extrémnych scenároch. Napríklad roztopenie ľadovcov v okolí severného pólu by podľa nich mohlo zastaviť prúdenie teplého Golfského prúdu. V tom prípade by podnebie v Európe nebolo teplejšie, ale podobalo by sa tomu sibírskemu.

V boji proti klimatickým zmenám je dôležité znižovať emisie skleníkových plynov. Väčšina vedcov totiž zastáva názor, že globálne otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou, a to najmä spaľovaním fosílnych palív, ako je ropa či uhlie. Slovensku sa napriek rýchlemu ekonomickému rastu darí držať emisie skleníkových plynov pod kontrolou. Naopak, najväčší producenti oxidu uhličitého, ako sú USA, Čína, Kanada či Japonsko, robia málo pre ich zníženie.

Dôležité preto bude rokovanie všetkých krajín sveta v decembri tohto roka na ostrove Bali v Indonézii. „Ak sa na Bali nedosiahne dohoda alebo bude príliš mäkká, hrozí, že klimatické zmeny budú mať pre obyvateľov planéty katastrofálne dôsledky,“ povedal šéf regionálneho centra UNDP Ben Slay.

debata chyba