Ak koalíciu nezachráni odmietnutie eurovalu v niektorej inej členskej krajine eurozóny, zostane jej už len neistá podpora opozičného Smeru.
Krízu sa koalícia pokúsi riešiť v pondelok na stretnutí svojich poslancov s členmi vlády, ale vládni poslanci sú skeptickí. Neveria, že v takej širokej zostave sa napätie podarí uvoľniť. Jedným z bodov však bude aj diskusia, či by premiérka nemala hlasovanie o eurovale spojiť s hlasovaním o dôvere vláde. Včera takúto možnosť pripustili niektorí politici vrátane šéfa Mostu-Híd Bélu Bugára.
Líder SaS Richard Sulík sa prostredníctvom svojej osobnej tajomníčky odmietol k situácii v koalícii vyjadriť. Poslanec SaS Stanislav Fořt možnosť výberu medzi eurovalom alebo pádom vlády komentoval stručne: „Neobchodujeme.“ Podľa neho SaS získala od voličov mandát a euroval nie je záležitosť, ktorú by zobchodovali s inou vecou. „Tak ako je euroval postavený, je neprijateľný. Nebudem o tom ani špekulovať,“ dodal Fořt.
Hoci SaS vo svojom postoji problém nevidí a podľa Sulíka by pokojne mohla pokračovať ďalej, keďže ju spája snaha o reformy, KDH to vidí inak. Podľa jeho podpredsedu Júliusa Brocku je naivná predstava, že by vláda v prípade krachu eurovalu nerušene pokračovala ďalej. "V zásadných otázkach, ktoré rozhodujú, či budeme súčasťou úspešnej Európy alebo sa dostaneme na okraj a bude to znamenať obrovské problémy do budúcna, tak na takýchto otázkach padajú vlády,“ vyhlásil Brocka. Dodal, že on si želá pokračovanie súčasnej vlády do konca funkčného obdobia, ale keď to z vôle niektorého jej člena nepôjde, tak sa tomu nebude dať zabrániť.
Koalíciu by mohol paradoxne zachrániť opozičný Smer. Ten má podmienku, aby euroval podporila aj SaS a politicky nevyužívala túto tému vo verejnej mienke.
Podpredseda Smeru Marek Maďarič si myslí, že premiérka by mala spojiť hlasovanie o eurovale s dôverou vláde. „Toto by bolo prvýkrát, kedy by to použila na mieste a odôvodnene.“ Odmietol však priamo odpovedať na otázku, ako by sa Smer zachoval. Povedal len, že situácia by bola zrazu iná aj pre SaS. „Videli by sme, ako by zareagovali a od toho by sa odvíjali aj ďalšie postoje Smeru,“ podotkol Maďarič. Zdôraznil tiež, že zatiaľ sa nenaplnila ani len požiadavka Smeru, aby o eurovale rokovali všetci predsedovia parlamentných strán.
Vládne strany znervóznila vo štvrtok SaS tým, že začala verejne agitovať proti eurovalu, keď zverejnila brožúru pod názvom – Euroval – cesta k socializmu. Podľa Bugára SaS tým rozohrala nebezpečnú hru a porušila dohodu, že v tejto veci nebude robiť politickú kampaň.
Poslanec SaS Szilárd Somogyi brožúrku vysvetlil ako protiváhu „halde informácií“, ktoré obhajujú euroval. Somogyi tvrdí, že ak niektorá krajina požiada o pomoc z eurovalu, Slovensko svoje ručenie musí premeniť na hotovosť. „My by sme hotovosť mali zabezpečiť z pôžičiek a tie budeme splácať len z príjmov štátneho rozpočtu, a to sa týka každého občana. Nechápem, prečo kolegovia z koalície hovoria o nejakých geopolitických a vyšších princípoch,“ dodal Somogyi.
Poliačik: Naštrbili by sme si tvár odborníkov
Hoci koaličné strany SDKÚ, Most-Híd a KDH chcú euroval v parlamente podporiť, SaS podľa jej poslanca Martina Poliačika verí, že ich presvedčí o opaku a euroval odmietnu.
Nie je predstava SaS, že zostane bez následkov, ak strana v takej zásadnej veci ako euroval, pôjde proti vláde, insitná?
Nevidím na tom nič naivné. Koaličný poslanec má povinnosť podporiť to, čo je v programovom vyhlásení vlády. Tam máme, že budeme tlačiť Európu do zodpovedného šafárenia, a to robíme. Treba sa pozrieť, kto tu dodržiava alebo nedodržiava programové vyhlásenie vlády.
Stratila by SaS politickú tvár, keby hlasovala za euroval v parlamente?
Sme strana odborníkov a minimálne v tomto by sme si tú tvár naštrbili.
Keby bolo na vážkach pokračovanie vlády alebo schválenie eurovalu, obetovali by ste vládu?
To je hypotetická otázka. Nejdeme obetovať vládu, budeme sa správať zodpovedne, lebo na to nás sem voliči poslali.
Hovorí sa o politických dôsledkoch, keby ste v parlamente euroval neschválili. Mala by sa preto rozpadnúť vláda a SaS by nemala byť jej súčasťou?
Nemyslím si to. Táto vláda dovládne a verím, že aj koaličných partnerov presvedčíme, že v otázke eurovalu by sme mali postupovať jednotne a mala by ho odmietnuť koalícia ako celok.
Myslíte si, že v pondelok dospeje koalícia na spoločných rokovaniach k zhode?
Sám som zvedavý. Kladiem si tú istú otázku.
SaS neostáva iné, ako trvať na svojom
Sulíkova Sloboda a Solidarita stráca od volieb voličov. Aj to je podľa sociológov dôvod, prečo nemôže zmeniť svoj postoj k eurovalu.
V minuloročných parlamentných voľbách získala SaS 12,4 percenta hlasov. O rok na to, v júni 2011, bola jej podpora podľa agentúry Focus len 6,1 percenta. Podobne dopadla aj v prieskume agentúry Polis. Vyššie preferencie zaznamenala len v poslednom prieskume agentúry MVK – 7,8 percenta opýtaných.
Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že ak by SaS zmenila svoj postoj k eurovalu, mohlo by to pre ňu znamenať stratu voličskej základne.
Na druhej strane Slosiarik ani Pavel Haulík z MVK si nemyslia, že pre postoj SaS hrozia predčasné voľby. „To bububu je účelový tlak ostatných koaličných strán. Predčasné voľby sú tá posledná možnosť,“ hovorí Haulík, podľa ktorého prichádza do úvahy skôr rekonštrukcia vlády. Tá by vyhovovala viacerým stranám a koaličné strany by navyše v prípade výmeny SaS za Smer vedeli tento krok zdôvodniť aj pred svojimi voličmi. „Vyhlásili by, že museli vytvoriť vládu národnej záchrany, aby zachránili Slovensko v čase krízy. Preto do vlády zobrali ,zlého Fica´“, povedal.
Niektoré strany by z toho mali podľa Haulíka aj ďalšie výhody. Napríklad predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi by sa tak podarilo zbaviť Ivety Radičovej. „Pri rekonštrukcii by prišlo aj k výmene na poste premiéra,“ dodáva.
Nevylučuje ani možnosť menšinovej vlády s podporou Smeru, ak by Ficovi koalícia ponúkla kreslo predsedu parlamentu.
Proti možnosti predčasných volieb hovoria podľa Haulíka aj preferencie politických strán, ktoré už v roku 2010 založili akúsi rovnováhu medzi preferenciami Smeru a štyroch koaličných strán dokopy. „Tá kolíše raz na stranu koalície, inokedy Smeru. Voľby by zrejme rozhodli nerozhodnutí voliči.“
Slosiarik upozorňuje, že ak by predčasné voľby predsa len boli, situácia by bola iná ako v roku 2010. „Smeru, ktorý by voľby vyhral, by sa určite podarilo uzavrieť koalíciu s niektorou s terajších vládnych strán,“ myslí si.