Komentár: Dobré a zlé dejiny

Školstvo - a teda aj prípravu učiva s novým reformovaným obsahom - má pod dohľadom Slovenská národná strana. A tak sa logicky dostala k slovu aj politická požiadavka podporovať medzi mládežou národovectvo. Problém by nastal, keby by sa v rámci školskej reformy mali do učebných osnov prepašovať aj postoje, ktoré vyzdvihujú či ospravedlňujú vojnový slovenský štát a jeho hlavného predstaviteľa Jozefa Tisa.

14.03.2008 07:35
Kniha Foto:
Ilustračné foto
debata

Šéfom dejepisnej predmetovej komisie sa stal historik Róbert Letz známy svojimi odbornými kvalitami, ale aj určitými sympatiami k slovenskému štátu a Tisovi. V jednej zo svojich učebníc Letz napríklad zmenšuje Tisov podiel zodpovednosti na deportáciách Židov do koncentračných táborov. Je hrozivá predstava, že by sa časom mali aj deti v školách učiť frázy typu „Tiso sa musel podvoliť, robil to v mene slovenského národa“ a podobne. A tiež, že by sa malo v školách „zabúdať“ na deportovaných či zavraždených Židov, Slovákov, vypálené obce – skrátka na všetky obete režimu, ktorý nemožno nazvať inak ako násilným.

Isteže nie je možné mať čosi ako jedinú správnu „oficiálnu históriu“. Názory historikov sa budú vždy odlišovať. Dejepis by sa však mal nachádzať mimo takýchto akademických sporov. A jeho osnovy by mali zodpovedať hodnotám, ku ktorým sa Slovensko hlási – a s ktorými sa nezlučuje nijaká forma národnostnej či náboženskej neznášanlivosti.

Určite nie je na škodu, ak sa žiaci čosi dozvedia o Jozefovi Tisovi. No možno by nebolo zlé, keby mali možnosť navštíviť aj Múzeum holokaustu – povedzme v Berlíne – a vidieť na vlastné oči krutosti, aké sa diali počas druhej svetovej vojny. Dnešná mladá generácia totiž dostáva zo svojho okolia a z kultúry, ktorú prijíma, často veľmi skreslené informácie o tom, čo je dobré a čo zlé. Tým skôr by k stieraniu rozdielov medzi dobrom a zlom určite nemal prispievať dejepis – napríklad nenápadnou zhovievavosťou k slovenskému štá­tu.

debata chyba