Hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač na otázku, či sa títo štátnici uvidia ešte do skončenia Bushovho druhého funkčného obdobia, reagoval slovami, že Gašparovič o schôdzku v USA má záujem: „Bude rád, či to bude s Bushom, alebo s jeho nástupcom, ktorého si Američania zvolia v novembri,“ Trubač však dodal, že o nijakom dátume nevie. Podľa spomínaného zdroja je budúci mesiac stopercentný: „Bush prijme Gašparoviča do 10. októbra.“
Budúci mesiac sa očakáva, že USA ohlásia zaradenie Slovenska do programu bezvízového styku. „Americká vláda pravdepodobne do konca októbra 2008 bude môcť rozhodnúť, či Slovensko splnilo všetky podmienky na zrušenie vízovej povinnosti,“ informoval tlačový tajomník veľvyslanectva USA Keith Hughes.
Podľa zistení Pravdy je to však jednoznačné, lebo Slovensko zdolá desaťpercentnú hranicu zamietnutých žiadostí o vstup na americké územie, čo je kľúčová podmienka pre bezvízový styk: „Počet Slovákov, ktorým za posledných dvanásť mesiacov zamietli víza do Spojených štátov, klesol z predošlých dvanásť na zhruba deväť percent. Úradníci už len doplnia údaje za posledné septembrové dni; odhadujem, že to bude tesne nad alebo pod úrovňou 9 percent,“ povedal zdroj z americkej administratívy. Doplnil, že rozhodnutie o zrušení víz s najväčšou pravdepodobnosťou padne krátko pred návštevou Gašparoviča v Bielom dome.
Bývalý veľvyslanec Slovenska v USA Rastislav Káčer podotkol, že Spojené štáty mali zrušiť víza oveľa skôr, ale trvalo im dlho, než pochopili, aký význam prikladajú pocitu rovnocennosti v EÚ občania nových členských štátov: „Zlom vo vnímaní nastal koncom prvého Bushovho funkčného obdobia. Američania si uvedomili, že strácajú podporu obyvateľov v tomto priestore,“ povedal pre Pravdu.
Bezvízový styk ušetrí slovenským občanom približne 2 700 korún (90 eur), čo je poplatok za podanie žiadosti na ambasádu USA. Maximálna dĺžka pobytu bude 90 dní. Nevzťahuje sa to na záujemcov o prácu v USA – vydávanie pracovných víz zostane v platnosti.
Predpokladá sa, že okrem Slovenska Američania zaradia na bezvízový zoznam šesť až sedem krajín: Česko, Maďarsko, Estónsko, Litvu, Grécko, Maltu. Menší otáznik ešte visí nad Lotyšskom. Poľsko zostane bokom, čo môže na prvý pohľad vyznieť prekvapujúco, keďže Varšava poskytla Washingtonu súhlas s vybudovaním protiraketovej základne. Podľa amerického fiškálneho roku 2006 zamietli 26,2 percenta poľských žiadostí o víza, vlani nastal iba malinký pokles presne o jedno percento. Na porovnanie rovnaké údaje o Slovensku boli predvlani 16 a v minulom roku 12 percent.
„Pri rokovaniach o umiestnení americkej základe s protiraketovými strelami poľská vláda viac ráz potvrdila, že tieto dve otázky nechce a nebude spájať. Keby to urobila, v skutočnosti by oslabovala svoju pozíciu,“ poznamenal pre Pravdu poľský analytik Piotr Maciej Kaczyński zo Strediska európskych politických štúdií. Súvislosti medzi raketami a vízami nevidí ani Tomasz Zarycki, zástupca riaditeľa ústavu sociálnych štúdií na Varšavskej univerzite. Usudzuje, že ak bezvízový režim teraz jeho krajinu obíde, na domácej scéne to nevyvolá protiamerickú odozvu s výnimkou postkomunistickej ľavice. Vládna koalícia a hlava štátu sa totiž k tomu zrejme postavia s chladnou hlavou: „Prezident Lech Kaczyński veľmi podporuje spojenectvo s USA; otázka základne pre neho neznámená predmet handlovania, ale kľúčovú zložku poľskej geopolitickej bezpečnosti,“ podotkol Zarycki pre Pravdu.
Dodal, že budúcnosť zamietnutých žiadostí vidí optimisticky, lebo veľa Poliakov sa vracia zo Spojených štátov pre slabý dolár a veľké možnosti nájsť si prácu v EÚ. „Naviac jeden americký diplomat vo Varšave mi povedal, že z väčších poľských miest majú takmer nulový počet neschválených víz,“ dodal.