Vyplýva to z aprílového prieskumu agentúry Focus na vzorke 1 028 respondentov, ktorý realizovala pre Inštitút pre verejné otázky. Ľudia odpovedali na otázku, čo by podľa nich mala v oblasti justície vláda urobiť. Tá sa však mnohé z reforiem, ktoré naštartoval predchádzajúci kabinet, chystá zrušiť. Podľa prieskumu sa s takýmto postojom stotožňuje len 10 percent ľudí.
Ako vyplýva z programového vyhlásenia, o doživotné miesto na súde či prokuratúre, ktoré je spojené s nadpriemerným príjmom, sa už znovu nebude bojovať cez otvorené výberové konania. Prax sa vráti k justičným a právnym čakateľom, ktorí po absolvovaní praxe a skúšok budú prechádzať na miesta sudcov a prokurátorov bez konkurzu.
Združenie Via Iuris, ktoré sa venuje problémom justície, vníma zámery novej vlády najmä ako deklaráciu cieľov, menej už prostriedkov, ako ich dosiahnuť. „Z dokumentu nie je zrejmé, čo znamená zámer obnoviť inštitút justičných čakateľov. Ak by to malo znamenať nemožnosť iných právnych profesií zúčastniť sa na výberových konaniach, bol by to krok späť,“ vyhlásil výkonný riaditeľ združenia Miroslav Kocúr.
Po novom by sa malo zmeniť aj hodnotenie sudcov, ktoré začalo platiť len pred nedávnom. Vláda tiež neplánuje oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu od funkcie predsedu Súdnej rady.
Pohnúť by sa mala elektronizácia v súdnictve či posilniť protikorupčné opatrenia zavedením protikorupčných telefónnych liniek na súdoch a prokuratúrach. Rozšíriť by sa mali tiež možnosti ukladania alternatívnych trestov napríklad vo forme verejnoprospešných prác. Väznice sú totiž preplnené a na slobode čaká na výkon trestu asi 1 700 odsúdených. Vláda nemieni míňať peniaze na rozširovanie kapacít väzníc ani výstavbu nových.