Kraľovany sú zrejme jedinou slovenskou obcou, kde si vďaka nezvyčajnému prírodnému javu vedia predstaviť, ako na ďalekom severe vyzerá polárna noc. „Vysvetlenie je jednoduché,“ hovorí astronóm Pavel Dubovský. „Obec sa nachádza v hlbokej doline a z južnej strany je nad ňou vysoký kopec – Kraľovianska kopa. Slnko v zimných mesiacoch nevychádza nad obzor tak vysoko, aby sa dostalo nad kopec.“
Slnko sa tak s Kraľovancami rozlúči každý rok v novembri, aby sa v dedine opäť objavilo až na konci januára. Počas prelomu rokov leží dedina v mrazivom tieni. Životodarný kotúč pritom neodchádza z Kraľovian naraz, ale postupne. Kým na okrajoch netrvá „zatmenie“ ani dva mesiace, stred dediny, ležiaci v tieni vrcholu Kopy, je bez slnka štvrť roka.
Každý dom v Kraľovanoch má v kalendári svoj dátum. Pre Ľubora Špirka je to 21. november. V ten deň už slnko na jeho chalupu nedosiahne. Zhodou okolností sa v Špirkovom dvore slnko opäť objaví tiež 21., ale januára. „Už dlho pred týmto dátumom ho vyzeráme: sedemnásteho je už nad železničnou stanicou, osemnásteho svieti už na stanici a potom konečne – dvadsiateho prvého na chvíľočku blyskne aj u nás,“ vysvetľuje dedinčan.
Hoci rodení Kraľovanci hovoria, že sú zvyknutí a slnko im nechýba, nebude to asi celkom pravda. Dlhoročný starosta Ľubor Had prezradil, že najčastejšou dovolenkovou destináciou jeho spoluobyvateľov je more. „Väčšina ľudí sa snaží dostať na dovolenku tam, vyhľadávajú slnko, teplo a vodu.“ Tí, čo sa v Kraľovanoch nenarodili, si zvykajú len ťažko. Niektorí sa s niekoľkomesačným zimným tieňom nezmieria nikdy. „Mám ženu zo Šútova v Turci, tam svieti slnko stále. Jej chýba. Hovorí, že sa vydala do diery,“ smeje sa Špirko.
Okrem psychiky ovplyvňuje tento prírodný jav aj kraľoviansku klímu. Sneh sa tu drží zvyčajne dlhšie ako v okolí. Podľa klimatológa Pavla Faška sú v Kraľovanoch určite vhodné podmienky na to, aby sa tu snehová prikrývka udržala dlho. Klimatológ tiež nepochybuje, že v údolí je nižšia aj priemerná ročná teplota. Povedať presne o koľko, je však ťažké. Meteorológovia v Kraľovanoch majú len zrážkomernú stanicu.
S polárnou nocou podľa Faška situáciu v Kraľovanoch nemožno porovnávať. „Kým na severe slnko vôbec nevyjde, tu je nad obzorom, iba priamo nezasvieti. Je to taký slabší odvar polárnej noci,“ uvažuje Faško. Podobne ako on aj dedinčania upozorňujú, že ich nevýhoda je väčšinu dní znesiteľná. Slnečné sú počas zimy totiž iba niektoré dni. A keď vládne sychravé a hmlisté počasie, je v Kraľovanoch rovnako nanič ako v blízkej oravskej Párnici, pripomínajú.
To, že Kraľovanci nie sú so svojím zimným údelom celkom zmierení, dokazuje aj ich tajná túžba. Starosta rozpráva o dedine v Taliansku, kde rovnaký problém vyriešili gigantickým zrkadlom namontovaným nad dedinu. „Tiež im tam slnko nezasvieti, jeho lúče však dole odráža zrkadlo. Nebolo by zlé zrealizovať taký nápad aj u nás. Len kde na to zobrať peniaze,“ dodáva Had.
