Ranč sa rozprestiera na pozemkoch niekdajšieho družstva obce Hosťová pri Nitre. Majú tu vyše tucta vlastných koní a dve desiatky ustajňujú zákazníkom. Starajú sa o ne, trénujú ich, čo je hlavným zdrojom zisku.
Kučírek to tu založil so spoločníkom pred tromi rokmi. Keď sa vtedy prechádzali pomedzi stajne, v mysli si mohli kresliť náčrt budúceho salónu, kde by sa zastavovali hostia, zvažovali nákup kvalitných koní na súťaže. Teraz len škrtajú.
Ako prvý prišiel na rad zoznam ľudí, ktorí stajne využívajú. „Ľudia majú vo vlastných firmách problémy. Pre krízu nemajú peniaze na hobby. Snažia sa zbaviť svojich koní.“ Niektorí neplatia, kone nechávajú na ranči. Keď si od nich rančer pýta dlžoby, povedia mu do telefónu, aby predal ich koňa. Aké ľahké.
Lenže kone stoja. Nie v stajni. Ale na trhu. „Keď ste pred rokom zohnali kvalitného drahého koňa, kupovali ste ho s istotou, že keby niečo, tak ho viete dobre predať. Lenže to dnes neplatí. Žriebä, ktoré ste pred rokom získali za päťtisíc eur, sa dnes predáva za tisíc eur. A vôbec, ťažko predáte aj slabšieho koňa.“
Rančeri v Hosťovej zvažujú, že zoškrtajú na polovicu vlastné stádo. Takisto neplánujú mať toľko žriebät. Niektoré tu stoja dva roky. Kupca nikde a za ten čas si môžu pripísať ďalšie náklady navyše. Ranč sa pritom sústreďuje na westernové jazdenie. Na Slovensku je asi 20 až 25 takýchto stredísk.
Kovboji nechodia, pustejší je aj salón. Čo bude ďalej? Stále vraj možno na niečom ušetriť. Zišiel by sa opraviť plot, nechajú to však tak. Veď ak vydržal doteraz… Aj maštale počkajú na novú maľovku.
„Naozaj neviem, čo bude o rok, o dva. Pochybujem, že kríza vyprchá tak skoro. Ak bude klesať počet koní, zbytočne budeme držať toľko zamestnancov, aby sa o ne starali,“ hovorí Kučírek. Zatiaľ neprepúšťa. Pracovníkov má šesť.
S koňmi robí aj jeho brat Stano. Včera sa obracal s fúrikom, lopatou a vidlami, čistil boxy od hnoja. „Menej roboty? Kdeže! Tej je na ranči vždy dosť.“ Na kone dlžníkov nezazerá. „Nie je to auto. Je to živé zviera. Kôň. Nemôžete sa naňho vykašľať a pristaviť ho pred dom človeka. Na! A staraj sa!“
Rančer si zloží šiltovku. Dlaňou si pošúcha líce. Premýšľa nad pridruženou výrobou. Neprezradí však, čo konkrétne má za lubom. Niečo zo živočíšnej alebo rastlinnej výroby. V maštaliach už má niekoľko kráv. Aj pri tomto je však skeptik. „Keď v tom slovenskom poľnohospodárstve je to tak divne nastavené. Sýpky sú plné, pšenica je lacná, ale chlieb stojí 40 korún.“