Kríza najviac dolieha na mladé rodiny a matky samoživiteľky

Hlavné bremeno starostlivosti o deti a domácnosť spočíva na ženách, keďže v našich podmienkach sú to takmer výlučne ženy, ktoré zostávajú s deťmi na materskej dovolenke. Ich príjem je počas tohto obdobia minimálny a stávajú sa ekonomicky závislými od svojich partnerov. Hoci rodina v období, keď je dieťa malé, príjmovo výrazne klesne, nároky na rodinný rozpočet sa, naopak, ešte zvýšia.

Sociologička Zuzana Kusá pripomína, že po odchode ženy na materskú sa do kritickej situácie dostávajú aj zdanlivo úspešné páry, ktoré bývajú vo svojom, no majú obrovské hypotéky. Rodiny sa v tom čase musia uskromniť či vzdať sa vecí, ktoré nevyhnutne nepotrebujú.

„Museli sme predať auto, lebo sme ho neboli schopní živiť,“ hovorí o svojich skúsenostiach Monika Jantošková. „Pritom práve v čase, keď sme mali malé dieťa, sme auto najviac potrebovali. No bolo nutné sa s ním rozlúčiť.“ Rodiny s malými deťmi neplánujú dovolenky pri mori či zimné lyžovačky.

Mnohé ženy sa pre neúnosnú ekonomickú situáciu z materskej ponáhľajú do práce aj vtedy, ak manžel je zamestnaný a nezarába málo. „Kým som bola prvé mesiace na materskej dovolenke, tak sa to s odretými ušami dalo, keďže som dostávala polovicu sumy mzdy. Navyše sme dostali po narodení aj jednorazový príspevok, ktorý som si šetrila na horšie časy,“ vraví Eva Nagyová z Bratislavy. „Keď som však nastúpila na rodičovskú dovolenku a začala som dostávať 190 eur mesačne, začalo to byť tvrdé,“ dodala. Priznáva, že sama bez partnera by to finančne určite neutiahla. Napriek tomu však začala príležitostne pracovať už počas prvého roka na materskej.

Renáta Sopková, matka ročnej dcérky, hovorí, že tak ako každej mladej rodine aj im pomáhajú rodičia. "Neviem si predstaviť, ako to robí rodina s veľkou hypotékou a prakticky jedným priemerným príjmom,“ hovorí Renáta. Podľa nej sa dá na mnohom ušetriť, no nie vtedy, ak je dieťa choré. „Ak nechcete stráviť v čakárni pol dňa, zaplatíte desať eur za prednostné vybavenie a kopu peňazí dáte za lieky,“ hovorí o výdavkoch.

Podľa sociologičky Kusej je už od roku 2005 jasné, že rodičovský príspevok nepokrýva nevyhnutné potreby. Životné minimum bolo 3 800 korún a podľa vtedy uskutočneného výskumu vyšlo, že nevyhnutné životné náklady sú okolo 7 000 korún na jednu osobu. „Je verejné tajomstvo, že je to zle nastavené,“ vraví Kusá.

Kusá dodáva, že táto vláda sa snažila vychádzať rodičom v ústrety, ale s podporou z verejných zdrojov môžu počítať iba matky, ktoré boli pred nástupom na materskú dovolenku zamestnané a zamestnávatelia sa podieľali na ich poistení pre účely materskej dovolenky. „Je to skôr podpora matiek, ktoré sú v systéme, ktoré sú na trhu práce," hovorí Kusá. Matky, ktoré porodili dieťa hneď po škole alebo boli nezamestnané, sú na tom najhoršie, odkázané sú na príjem manžela alebo rodičov.

Kusá pripomína, že u nás chýba sústavný výskum životných nákladov, ktorý by ukázal, čo reálne potrebuje rodina na uspokojenie všetkých nevyhnutných potrieb a na svoj rast. Existujú len výskumy, ktoré sa zameriavajú na účty, ktoré rodiny skutočne platia, tie však nevypovedajú o tom, čo rodina naozaj potrebuje. "To je veľký problém tvorby verejnej politiky. Keby sa takéto výskumy robili, mali by sme nástroj, ktorým by sa dala kriticky posudzovať politika, vedeli by sme, či majú rodiny peňazí od štátu veľa alebo málo,“ dodala.

Systém štátnej pomoci dnes neberie ohľad na to, že bývanie je oveľa nákladnejšie ako pred 20 – 30 rokmi. Mladým zostáva len hypotéka a ak je žena na materskej dovolenke, náklady extrémne stúpajú. Na primeranej cenovej úrovni nie sú ani služby, ktoré by im uľahčili život. Poplatky v jasliach a v škôlkach stále rastú. „Mladí, pokiaľ nežijú u rodičov, bývajú v mestách v podnájmoch, to majú ešte ťažšie. Nemôžu rátať s priamou pomocou rodiny,“ vraví sociologička. Starí rodičia sú podľa nej často frustrovaní ani nie tým, že oni sami nemajú, ale tým, že nemôžu mladým pomôcť. Príbeh 41-ročnej Martiny, ktorá sama vychováva syna a s vyriešením bytovej situácie jej pomohla mama, nie je bežný. Keďže Martina ako samoživiteľka nedokázala sama zabezpečiť pre seba a syna bývanie, mama sa presťahovala k synovi a svoj byt prenechala dcére.

Štát sa podľa Debrecéniovej tvári a predstiera, že všetky rodiny sú usporiadané, so štandardným príjmom, kde obidvaja rodičia rovnocenne v zmysle zákona participujú na starostlivosti o deti. „To nie je pravda," hovorí právnička. Rodinná politika štátu je podľa nej stále poznačená rodovými stereotypmi, čo sa premieta aj do sociálneho systému. Štát sa podľa odborníčky nemôže spoliehať na to, že na materskú dovolenku pôjde len žena, ktorá predtým slušne zarábala, manžel má dobrý príjem, ktorý v plnej miere aj poskytuje v prospech rodinného rozpočtu. Stále sú ženy, ktoré sú po narodení dieťaťa doslova odkázané na príjem manžela a v prípade, že im manžel prostriedky na domácnosť neposkytuje v adekvátnej výške, ocitajú sa na hranici biedy.

Podľa Kusej extrémne náklady rodín s deťmi, najmä na bývanie, spôsobujú nízku pôrodnosť. „Tá babyboomová generácia, čo sa narodila v 70. rokoch, zostáva pri jednom dieťati, alebo ešte stále odkladá rodičovstvo,“ upozorňuje sociologička.