Kto vyhráva, ten platí. Najmenej trom

Ak to takto pôjde ďalej, možno v nich časom už budú hučať len fény, kávovary prípadne iné elektrické prístroje.

„Dostala som list od Ochranného združenia interpretov Slovenska aj so zmluvou, v ktorom mi píšu, že v mojej prevádzke mám rádio, a preto im musím platiť. Nechápem prečo. Platím už koncesie RTVS aj poplatky Slovenskému ochrannému zväzu autorskému,“ rozčuľuje sa kaderníčka Jana z Ružomberka. Podobne ako ona platia aj stovky ďalších majiteľov reštaurácií, barov, fitnescentier či kozmetických salónov.

Za hudbu, ktorá sa prevádzkami šíri cez rádio alebo televíziu, vyberá poplatky okrem spomínaných dvoch organizácií aj Slovgram. Každý z nich má vlastný zoznam konkrétnych umelcov. Ochranné združenie interpretov Slovenska (OZIS) zastupuje spevákov a rôzne súbory, Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) kontroluje autorské práva hudobníkov, vydavateľov hudby a tiež spevákov. Podobne je to aj v prípade Slovgramu, ktorého klientmi sú speváci, hudobné skupiny, dychové súbory a hudobné vydavateľstvá. Oprávnenie na zastupovanie umelcov vystavilo týmto organizáciám ministerstvo kultúry a kompetenciu vyberať poplatky im dáva autorský zákon.

Poplatok pre združenie interpretov v reštauračných službách (bufety, kaviarne, čajovne, puby, reštaurácie, atď.) závisí od veľkosti prevádzky, pohybuje sa od 74 eur do 440 eur ročne. Fitnescentrum za rok musí zaplatiť 120 eur, hudba v banke alebo v obchode vyjde jej majiteľa ročne od 25 eur do 650 eur. Cirkus či lunapark platí 3 eurá denne.

Právnik, ktorý sa tejto problematike venuje, upozorňuje, že niektoré sadzobníky a návrhy licenčných zmlúv sú v rozpore so zákonmi. „A nielen to, aj niekoľko ustanovení samotného autorského zákona je v rozpore s Občianskym zákonníkom. A hlavne v rozpore so zdravým rozumom,“ tvrdí právnik, ktorý si nepraje zverejniť svoje meno, keďže sa pohybuje v brandži.

Zástupcovia združení s ním nesúhlasia. Podľa riaditeľa Slovenského ochranného zväzu autorského Vladimíra Repčíka vyberanie poplatkov vychádza z autorského zákona a treba to rešpektovať. „Uvedomujeme si, že pre používateľov to môže byť komplikované. Snažíme sa, aby sme čo najviac vecí pokryli tzv. spoločným výberom. V oblasti nenahratých nosičov to funguje, vyberáme náhrady autorských odmien jednotne a potom si to rozdeľujeme,“ povedal Repčík.

Podnikatelia, ktorí sa orientujú v spleti týchto združení, si z ich webových stránok sťahujú zoznamy spevákov, ktorých piesne potom v podniku nepúšťajú, len aby nemuseli platiť. Riaditeľka OZIS Jana Lisová hovorí, že tento postup nie je správny. „Takto sa to nedá, pretože odmeny sa neplatia len spevákovi, ale každému hudobníkovi, ktorý sa na skladbe zúčastňuje. Zákon nehovorí o tom, koho hrajú, ale o tom, že ak je tam zariadenie umiestnené, musia platiť,“ hovorí Lisová.

Organizácie si poplatky vymáhajú aj súdnou cestou. „Postupne podávame žaloby. Kto nezaplatí alebo list od nás rovno hodí do koša, a myslí si, že ho to minie, môže poškodiť len sám sebe. V oblasti autorských práv ide totiž o bezdôvodné obohatenie sa,“ dodala Lisová.

Po kauze Pohorelá sa zmenia predpisy

Poriadok a sprehľadnenie komplikovaného systému výberu ochrany autorských práv by mal zaviesť nový autorský zákon. Ministerstvo kultúry by do konca septembra budúceho roku malo vypracovať jeho legislatívny zámer. „Následne do konca roka 2014 pripravíme návrh nového autorského zákona, s účinnosťou od druhého polroka 2015,“ povedal hovorca ministra kultúry Jozef Bednár.

Zatiaľ je pripravená len rýchla novela zákona, ktorá reaguje na nedávnu kauzu Pohorelá. Autorský zväz pokutoval obec za to, že vopred nenahlásila, ktoré piesne budú spievať deti na dvoch kultúrnych akciách v školskej jedálni. Novelu navrhli poslanci Smeru, ktorí sú členovia parlamentného mediálneho výboru. Ak tieto zmeny schváli parlament, usporiadateľovi verejného kultúrneho podujatia bude môcť aj dodatočne preukázať, že na kultúrnej akcii použil nechránené diela. Okrem toho v programoch kultúrnych akcií, ktoré nahlasujú ich usporiadatelia na organizácie kolektívnej správy ešte pred ich konaním, už napríklad nemusí byť popri názve aj meno autora hudobného diela. Postačí iba údaj o autorstve. Platný zákon „nereflektuje skutočnosť, že dielo môže byť pseudonymné, anonymné, alebo autor nemusí byť známy. Tiež môže ísť o dielo, ktoré nemá autora, najmä v prípade folklórnych diel,“ píše v stanovisku k návrhu ministerstvo kultúry.

Posunúť by sa mal čas, dokedy musí organizátor nahlásiť zoznam hudobných diel, ktorý je dnes najneskôr desať dní pred akciou. „Program sa často tvorí a dotvára aj krátko pred uskutočnením podujatia alebo môže dôjsť k zmenám programu aj tesne pred jeho uskutočnením,“ komentuje ďalej návrh v predkladacej správe ministerstvo kultúry.

Podľa predsedu mediálneho výboru Dušana Jarjabka (Smer) v prípade kauzy Slovenského ochranného zväzu autorského verzus Pohorelá nešlo o porušenie zákona, ale o hlúposť, ktorá v ňom bola. „Touto novelou by to už malo byť jasnejšie. Zároveň zachováme zásadu nevyhnutnosti získať vopred súhlas s použitím diela, ak je nositeľom autorských práv osoba iná ako autor. Súhlas s použitím diela musí byť,“ dodal šéf výboru a dodal, že návrh len minimálne mení doterajšiu situáciu. Ak novelu poslanci odhlasujú, platiť by mohla už od novembra.