„Nedošlo k ohrozeniu či už koridorov alebo dodávok. Pre nás Ruská federácia je a ostáva partnerom, vrátane dobrým partnerom, pokiaľ ide o dodávky energetických surovín. Nám sa nestalo, že by sme mali problémy s dodávkami v minulosti a nepredpokladám, že by malo dochádzať k problémom s dodávkami ani v budúcnosti,“ povedal Kubiš.
Hľadanie iných energetických zdrojov a ciest, aby sa znížila takmer stopercentná energetická závislosť Slovenska na Rusku, vidí len ako dôsledok snahy Európskej únie o zvýšenie energetickej bezpečnosti. „Nevylučujem, že v nadväznosti na takéto rokovania Európskej únie prídeme aj my s nejakými námetmi,“ uviedol. Spomenul uvažovaný plynovod Nabucco z Turecka do strednej Európy a prepojenie slovenskej siete s rakúskym Schwechatom. EÚ sa týmto problémom zaoberá dlhšie, nevyvolala ho vojna v Gruzínsku. Zároveň však Kubiš pripustil, že konflikt bol impulzom pre úniu. „Napokon, aj komuniké zo summitu (EÚ o konflikte v Gruzínsku 1. septembra) jasne v jednej svojej časti hovorí o nutnosti zaoberať sa intenzívnejšie diverzifikáciou dodávok zdrojov energetických surovín.“
Kubiš je presvedčený, že dodávky ropy a plynu z Ruska do Európy napriek hľadaniu iných zdrojov porastú, závislosť únie a Ruska je vzájomná. „My potrebujeme Ruskú federáciu, my ako Slovensko alebo Európska únia, a budeme ju potrebovať aj do budúcnost. Je to zdroj energetických surovín pre Európsku úniu a ostane veľmi významným, dokonca rastúcim zdrojom.“ To však neznamená, že drží EÚ v šachu. Ak by sa Rusko snažilo aj voči EÚ použiť príliš silové a mocenské prostriedky, čo nepredpokladá, únia nájde riešenia, rovnako, ako Rusko, ak by mu EÚ zabuchla dvere.
V piatok budú o pokračovaní dialógu s Ruskom neformálne diskutovať vo Francúzsku ministri zahraničných vecí EÚ. Kubiš pred odchodom na rokovanie charakterizoval pozíciu slovenskej vlády takto: „Nebudeme zatvárať oči nad problémami, ktoré vznikajú jeho (ruským) pôsobením napríklad v Gruzínsku, nebudeme mlčky, len vzhľadom na nejaké hospodárske záujmy, sledovať určitý vývoj. Ale z druhej strany budeme vychádzať tiež z toho, že Ruská federácia má svoje legitímne záujmy, tieto legitímne záujmy bude chcieť presadzovať a my ich zrejme takisto budeme chcieť rešpektovať tam, kde sa presadzujú prostriedkami, ktoré sú pre nás akceptovateľné a tam, kde nejdú príliš silovými metódami proti takým istým legitímnym záujmom iných štátov,“ vyhlásil Kubiš.
Moskva je pre Bratislavu partnerom. A hoci Slovensko trvá na plnení mierového plánu s Gruzínskom, najmä stiahnutí ruských vojsk na pozície spred vypuknutia konfliktu, „lenže na tomto sa život nekončí“. „Ruská federácia z pohľadu Slovenska je partnerom. Partnerom zložitým, partnerom, ktorý sa dnes stavia do situácie, ktorá nás neteší. Používa silové, mocenské prostriedky, ktoré my kritizujeme, v situáciách, keď dochádza k ohrozeniu suverenity a územnej celistvosti opäť suverénneho štátu (Gruzínska), ale partnerom. A my budeme hľadať rámce tohto partnerstva.“
Európska únia by mala nielen pokračovať v dialógu s Ruskom, ale aj prehodnotiť postoj k budúcemu členstvu Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska. Podľa Kubiša sa dostala do slepej uličky, keď ich pozývala k spolupráci, ale rozhodne odmietla akúkoľvek diskusiu o ich členstve. „Budeme chcieť, aby Európska únia zaujala podstatne jasnejšie stanovisko, aby sme im dali podstatne väčšiu podporu v ich snahách približovať sa k Európskej únii…Pre nás Európska únia nemá determinované hranice.“ Určenie definitívnych hraníc rozširovania EÚ by podľa Kubiša rozdelilo Európu.
O tom, či sa Ukrajina a Gruzínsko posunú bližšie k členstvu v NATO, sa rozhodne v decembri. Hovoriť o tom, či im ponúknu Akčný plán členstva, ktorý očakávali už na aprílovom summite NATO v Bukurešti, je predčasné. Summit potvrdil, že členmi budú, otázka je, kedy. SR v Bukurešti zapojenie Ukrajiny a Gruzínska do Akčného plánu podporovalo, zablokovalo ho najmä Nemecko. Po vojne v Gruzínsku vytvorilo NATO Komisiu NATO-Gruzínsko, ktorá začne fungovať v najbližších dňoch. Rovnaká už existuje pre Ukrajinu s cieľom posilniť spoluprácu. Medzitým smeruje do Gruzínska humanitná a rozvojová pomoc na povojnovú obnovu. Slovensko na ňu uvoľnilo 7,3 milióna korún (242 316 €). EÚ pripravuje vyslanie civilnej misie, OBSE posiela do oblasti 100 pozorovateľov.