„Keby nebolo rodového stereotypu, že muž má zarábať a žena sa má starať najmä o rodinu, neboli by azda mzdové rozdiely také výrazné a hospodárska kríza by na rodiny doľahla menej. Dá sa to zmeniť, ale je to dlhodobý proces. Treba začať už s výchovou detí v škôlkach, odbúrať rodové stereotypy, zmeniť myslenie ľudí. Môže to trvať 50 aj 100 rokov,“ myslí si Margita Barošová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Pritom pred stojeden rokmi vyšlo do ulíc New Yorku 15-tisíc žien žiadať vyššiu mzdu, kratší pracovný čas a volebné právo. Položili tým základ Medzinárodného dňa žien, ktorý sa v tomto roku oslavuje už po stý raz.
„Keby bolo u nás bežné, že rovnocennou živiteľkou rodiny môže byť aj žena, prospelo by to rodine aj krajine. Ekonomika by mohla využiť širší ľudský potenciál,“ upozorňuje Barošová. To isté tvrdí aj komisár EÚ pre rovnaké príležitosti Vladimír Špidla. "V súčasnej hospodárskej klíme je rovnosť medzi ženami a mužmi dôležitejšia viac ako kedykoľvek predtým,“ povedal.
Európska komisia preto začala v týchto dňoch s kampaňou proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. V celom hospodárstve EÚ totiž zarábajú ženy priemerne o 17,4 percenta menej ako muži.
Na Slovensku sa zatiaľ toho pre zlepšenie situácie veľa neurobilo. Hoci v legislatíve došlo k zmenám, prax zaostáva. „Mnoho závisí od firemnej kultúry podnikov a organizácií. Mimoriadne aktívne sú v tejto oblasti najmä mimovládne organizácie. Tie pripravili niekoľko naozaj dobrých projektov, ale to je na zmenu myslenia ešte stále málo. Nepohli sme sa ďalej ani o milimeter. Štát sa musí ešte viac zapojiť do riešenia tohto problému,“ upozorňuje Barošová.
Pripúšťa však, že na Slovensku sú aj také firmy, kde sa k ženám a mužom správajú rovnocenne. Nie je ich však veľa. Sú to hlavne veľké nadnárodné spoločnosti s vyspelou firemnou kultúrou, ktoré pochopili, že aj vďaka rodovej rovnosti môžu byť produktívnejšie a ziskovejšie.
Rovnaká mzda za rovnakú prácu je jedným zo základných princípov Európskej únie. Už od roku 1975 zakazuje jedna zo smerníc rozdiely v platoch u mužov a žien, pokiaľ robia tú istú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Napriek tomu priemerne ženy zarábajú menej – lebo obsadzujú menej atraktívne pozície, uplatňujú sa v menej finančne atraktívnych odvetviach. Ženy sa zamestnávajú skôr v školstve, zdravotníctve či vo verejnej správe. Podľa štatistík EÚ ich tam pracuje viac ako 40 percent – čo je dvakrát viac ako mužov. Pritom 59 percent všetkých čerstvých absolventov univerzít tvoria ženy.