Najväčšie ohniská bojov agentúra AP hlási z predmestia Tripolisu. Len v nedeľu, počas bojov zahynulo šesť donedávna ešte „revolučných povstalcov“, ktorých osem mesiacov zjednocovalo jediné – odstránenie režimu plukovníka Muammara Kaddáfího. Po jeho zavraždení a páde vlády ich už však nespája nič.
„Dočasná vláda už rokovala s predstaviteľmi kmeňov, na území ktorých sa doteraz bojuje,“ cituje Radio Sloboda Mustafu Abdula Džalíla, šéfa prechodného kabinetu. Zároveň priznal, že vláde sa stále nedarí odzbrojiť niekdajších povstalcov a že na jej výzvu odovzdať dobrovoľne zbrane reagovalo minimum rebelantov. Dočasná vláda má ale problém aj s príslušníkmi vládnych jednotiek. Napríklad 10. novembra žiadali pred ministerstvom financií v Tripolise zvýšenie miezd a zároveň kritizovali súčasný stav, podľa ktorého sa financie „nespravodlivo rozdeľujú medzi jednotlivými oddielmi dočasnej vlády“.
V súvislosti so spomínaným napätím si väčšina pozorovateľov kladie otázku, či má prechodná vláda má dosť síl kontrolovať situáciu v krajine. „Dočasný kabinet v terajšom zložení nie je reprezentatívny. Formovanie novej vlády prináša problémy vo forme nespokojnosti jednotlivých vzájomne konkurujúcich si zoskupení vnútri donedávna ešte tzv. opozície,“ cituje agentúra RIA Novosti Michaila Margelova, šéfa zahraničného výboru Rady federácie a osobitného splnomocnenca ruského prezidenta na Blízkom východe. Kúčovým problémom prechodnej vlády je podľa neho neschopnosť zapojiť do procesu niektorých ďalších predstaviteľov politických skupín.
„Budúcnosť líbyjskej vlády je veľmi neistá. Zdá sa, že Prechodná národná vláda ju formuje z ľudí pochádzajúcich z Tripolisu a Bengázi. Z tých, ktorí sa aktívne podieľali na boji s režimom Kaddáfího. Pritom ignoruje aj ďalšie segmenty pestrého politického spektra v Líbyi,“ tvrdí Margelov. Medzi ne považuje na prvom mieste kráľovskú rodinu, ktorej členovia žijú v Bengázi ale aj v Európe. Predovšetkým v Taliansku a Francúzsku. „Majú nemalý vplyv na politickú scénu v Líbyi, ale aj na jednotlivé kmene,“ myslí si Margelov. Ďalšou stále zanedbávanou skupinou sú podľa odborníka na problematiku Blízkeho východu ľudia blízki Ahmedovi Kaddáfí ad Damovi, bratrancovi zvrhnutého diktátora, ktorý žije v Káhire. Ešte začiatkom februára odsúdil konanie Muammara Kaddáfího namierené proti líbyjskému ľudu a vzápätí emigroval. Doteraz sa nezúčastňuje na formovaní nového kabinetu.
Neskrývané obavy z budúcnosti Líbye vyvoláva aj vyhlásenie šéfa prechodnej vládnej moci Mustafu Abdula Džalíla po nástupe do úradu. „Po páde diktátora sa bude krajina riadiť islamským právom šariát,“ vyhlásil. Väčšina pozorovateľov jeho vyjadrenie už vtedy považovala za štart novej eskalácie občianskej vojny. Podľa portálu Korrespondent to ohrozuje suverenitu a územnú celistvosť krajiny. „Kto ráta s tým, že v novej Líbyi sa podarí spojiť umiernený islam s demokraciou, bude opätovne rozčarovaný. Toľko skloňované islamské hodnoty sa totiž pravdepodobne stanú vhodným inštrumentom pre krviprelievanie medzi členmi jednotlivých klanov. V krajine, v ktorej dnes žijú stovky arabských etník, berberov a tuaregov, tvrdo bojujúcich o sféru vplyvu,“ pripomína portál.