Ľudia stále hľadajú za 11. septembrom sprisahanie

Tajomné lietadlá bez okien sa znášajú ponad južný cíp Manhattanu. Spod ich krídiel vyšľahnú plamene a riadené rakety likvidujú cieľ. Vo vežiach Svetového obchodného centra sa spúšťa reťazová reakcia a vybuchujú pripravené nálože. Je 11. september 2001 a pýcha Ameriky padá k zemi. O niekoľko hodín ju nasleduje ďalšia budova, ktorú nijaké lietadlo nezasiahlo. Zomiera tritisíc ľudí, samozrejme ani jeden Žid.

11.09.2007 07:00
11. SEPTEMBER 2001 Foto:
11. september 2001. Dvojičky, najvyššie budovy Svetového obchodného centra v plameňoch.
debata

Všetci zostali doma. Medzitým ďalšia raketa zasahuje Pentagon, zostáva po nej diera v budove a záhadné biele lietadlo mizne v oblakoch. K ďalšiemu výbuchu dôjde v Pensylvánii. V jame, naplnenej papiermi, vybuchuje nálož a roztrúsené útržky majú simulovať skazu lietadla. Cestujúci zo štyroch unesených strojov sú nevedno kde, museli zaplatiť svojím životom za to, aby nikto neodhalil najväčšie sprisahanie, zorganizované Bielym domom.

Veríte tomu? Vitajte v klube priateľov konšpiračných teórií.

„Nielenže vidíme rovnaký vzorec vytvárania takýchto teórií ako v minulosti, ale dokonca sa na tom podieľajú tí istí ľudia,“ hovorí Mark Wilson, profesor prírodných vied z Wooster College v Ohiu, ktorý sa zaoberá skúmaním sprisahaneckých teórií. „Zvyčajne sa priaznivci rôznych sprisahaní delia na dve skupiny. Sú to tí, ktorí veria, že vlády manipulujú udalosti a informovanie o nich, aby posilnili moc elít. Elitami môžu byť napríklad slobodomurári, alebo tvorcovia takzvaného Nového svetového poriadku. A potom sú to skupiny, ktoré za všetkým vidia Židov, riadiacich vlády aj médiá,“ povedal pre Pravdu Wilson.

„Vznik sprisahaneckých teórií môže byť aj snahou zneistenej verejnosti vytvoriť dojem, že veci sú pod kontrolou, keď poznáme ich príčinu,“ objasňuje ďalší princíp tvorby „vysvetľujúcich“ tvrdení Phil Stevens, antropológ z Buffalskej univerzity. „Tieto teórie sú navyše prejavom strachu z tých druhých, ktorí sú nebezpeční, z hroznej snahy zničiť spoločnosť v jej základoch. A do tretice sú prirodzenou sociálno-psychologickou potrebou hľadania a nájdenia obetného baránka, ktorý môže za všetky naše problémy,“ vysvetľuje.

Priaznivci sprisahaneckých teórií môžu pochádzať z protikladných strán politického spektra. „Tým je napríklad výnimočný 11. september,“ hovorí Patrick Leman, psychológ z londýnskej Royal Holloway University. „Americkí pravicoví extrémisti veria, že za útokom bola CIA, pretože Spojené štáty sú riadené liberálnou elitou, dokonca v niektorých extrémnych prípadoch mimozemšťanmi či jaštermi. Niektoré skupiny v Európe a arabskom svete za útokom vidia tiež CIA, ale z dôvodu, aby Bush získal zámienku na svoje vojny o ropné bohatstvo,“ uviedol pre Pravdu Leman.

Mýty stále žijú

Šesť rokov po 11. septembri a po dôkladne vysvetľujúcej správe vyšetrovacej komisie však neubúda tých, pre ktorých nie je skutočným vinníkom Usama bin Ládin a devätnásť samovražedných atentátnikov, ale Biely dom. Mýty stále žijú, množia sa internetové stránky, ktoré odhaľujú „skutočných vinníkov“. „Američania si to urobili sami“ je pre mnohých nepriestrelným argumentom. „Ľudia nemajú radi pochybnosti,“ hovorí Leman. Svojím spôsobom je podľa neho dobré, že sa verejnosť snaží pozerať aj za oficiálne zdôvodnenia. Rozdiel medzi nimi a skutočným vyšetrovaním je však v tom, že oni už vychádzajú z predpokladu, že ide o niečo pochybné. Tomu všetko prispôsobujú. „Veľké udalosti podľa ľudí potrebujú veľké príčiny. Neveria, že napríklad smrť princeznej Diany mohol spôsobiť len opitý vodič. Navyše vidíme spojitosť medzi prívržencami sprisahaneckých teórií a pocitom odcudzenia od spoločnosti. Čím viac cítia, že ich hlas nemá váhu, tým viac veria,“ dodáva psychológ.

Viera je silnejšia ako fakty

„Konšpirácie sú ako náboženské kulty,“ súhlasí s prirovnaním Wilson. „Podobne ako ony majú dogmy, s ktorými všetci musia súhlasiť, kňazstvo, ktoré ich hlása, a špeciálne vysvetlenia pre každú udalosť. Dokonca sa aj štiepia podobne, keď ich prívrženci bojujú o správne interpretácie najmenších detailov.“ Podľa Wilsona je väčšina hlásateľov sprisahaneckých teórií nahnevaná a hlučná, svoje argumenty kričia a nie sú prístupní rozumnej debate. Akékoľvek dôkazy považujú za podvrhnuté a za pokus oklamať ich. „Pritom mýty o 11. septembri sú obrovským sklamaním. Vo veku, keď je vedecká gramotnosť na najvyššej úrovni v dejinách a demokratické vlády sú pod najprísnejšou kontrolou, ľudia sa uspokoja s takými nezmyslami, ako sa šíria na internete.“

„Niektoré skupiny neprijmú iné vysvetlenie,“ hovorí Stevens. „Opierajú sa o čriepky pravdy, vytrhnuté zo širšieho kontextu, ktorý nepoznajú.“ A mnohých dôkazy ani nezaujímajú. „Ak by sa nad nimi zamysleli, prišli by na to, že väčšina sprisahaneckých teórií je absurdná,“ myslí si aj historička Kathryn Olmstedová. „Skutoční veriaci sa nenechajú zmiasť dôkazmi či expertmi. Veria, lebo chcú veriť a nechcú počuť nič, čo nezodpovedá ich teóriám,“ dodáva. Za mnoho však vlády predsa len môžu. „V prípade Kennedyho vraždy sa šírili teórie preto, lebo CIA klamala o pláne zabiť Fidela Castra. Verejnosť to zistila a na základe toho začali vznikať väčšie a väčšie konšpiračné teórie. A pri 11. septembri k ich tvorbe prispel aj samotný Bush, ktorý naznačil, že za útokmi môže stáť Saddám Husajn, čo nebola pravda,“ povedala pre Pravdu Olmstedová.

Pre tých, čo veria, že 11. september pochádza z dielne Bieleho domu, však majú experti jednu otázku. Ak by dokázal Bush po deviatich mesiacoch v Bielom dome zorganizovať útok na dvojičky a Pentagon tak efektívne a bez vyzradenia, aby získal dôvod na svoje vojny, prečo by sa nepodujal na omnoho jednoduchšie podstrčenie zbraní hromadného ničenia do Iraku?

debata chyba