Pred tromi rokmi bývalý šéf SIS Ladislav Pittner prečítal ročnú správu Slovenskej informačnej služby, v ktorej naznačoval prepojenie mafie so štátom. Niektoré tovary dodávali štátnym podnikom aj firmy prepojené na organizovaný zločin. „Všade vo svete sa mafia snaží dostať do kontaktu so štátnou mocou. Či už s vyššími alebo nižšími úradníkmi. Preto SIS eviduje pohyb, cieľové zámery, prepojenia,“ hovorí dnes Pittner.
Naznámejšie prípady vybavovania si účtov mafie v okolí Bratislavy
– Niekoľko bosov zahynulo v autách po výbuchoch a streľbe. V roku 1995 zomreli pri výbuchu auta na rušnej bratislavskej ulici Jozef a Vladimír (Tuti) Danišovci, o dva roky neskôr vyletel s autom do vzduchu v Bratislave Peter Križanovič (Duran), v hlavnom meste umrel v aute v roku 1998 aj Róbert Dinič s ochrankárom a v roku 2004 zastrelili v aute Petra Havašiho.
– Najmasovejšou popravou mafiánov bola likvidácia pápayovského klanu v Dunajskej Strede. V roku 1999 vtrhli traja muži do dunajskostredského baru Fontána, kde sedeli za stolom desiati pápayovci. Traja útočníci všetkých zastrelili.
– Smrť zastrelením na verejnom priestranstve našlo viacero vplyvných mužov podsvetia. V roku 1997 zastrelili pred hotelom Miroslava Sýkoru, o rok neskôr v luxusnom bratislavskom hoteli Danube zastrelili Štefana Fabiána a zranili Róberta Holuba, ktorého neskôr dorazili v cez okno nemocnici. V areáli Bratislavských mraziarní zabil ostreľovač Petra Steinhübela (Žaluď), v roku 1999 v Dúbavke Romana Deáka, v roku 2003 v rozpätí troch mesiacov Jána Takáča a Jozefa Surovčíka a v roku 2004 Jozefa Svobodu a Petra Čongrádyho.
– Nástražný výbušný systém usmrtil Eduarda Diniča na Zlatých pieskoch. Nálož zakopaná v zemi explodovala v čase, keď po nej prechádzal. Pri obchodnom centre Jadran v Ružinove trhavina zranila Iva Ružiča a ďalších dvoch ľudí. Ružič odišiel zo Slovenska.
Začiatky mafie na Slovensku boli brutálne. Pred osemnástimi rokmi potrebovali mafiáni vyvolať dojem, že sa treba niečoho báť. Dovtedy sa ľudia báli komunistov, eštebákov, ale zločincov menej. Preto boli členovia podsvetia brutálnejší, hrubšie sa vyjadrovali, rozbíjali prevádzky.
Čo umožňuje polícii a prokuratúre Trestný poriadok
– polícia musí zadržaného a podozrivého z trestného činu vypočuť a spolu s prokurátorom vzniesť voči nemu do 48 hodín obvinenie
– ak nemá na obvinenie dostatok dôkazov, musí zadržaného prepustiť
– ak by boli podozriví z Polusu obvinení, o ich ďalšom zadržaní by mohol súd rozhodnúť až do 72 hodín
– prokurátor by v prípade obvinenia aktérov streľby mohol potom žiadať súd o ich vzatie do väzby
Podsvetie sa rozmáhalo všade, kde existovali fyzicky silní ľudia, čiže v mestách, kde boli zápasnícke, boxerské a karatistické kluby. Podsvetie začalo vytvárať zločinecké štruktúry. Talianske a albánske sú založené na rodinných vzťahoch, v ktorých sa šéfstvo a územie dedí. Východoeurópske sú založené na disciplíne vojenského typu. Tie sa napokon na Slovensku ujali.
Podsvetie vyberalo výpalné od podnikateľov za „stráženie“. Keď neplatil, rozbili mu obchod. Dnes je omnoho rozšírenejšie dodávanie určitých služieb. Napríklad mafián si založí upratovaciu službu a podnikateľ mu platí za predražené upratovanie, alebo mafián dodá dvojnásobne predražený nábytok a podobne. Brutalita už nie je taká nutná ako v začiatkoch.
Čo podnikne polícia ďalej
– polícia vyhodnotí stopy získané pri vyšetrovaní streľby
– ak získa dôkazy, môže obviniť jedného alebo viacerých podozrivých, ktorých policajti zadržali po streľbe v Poluse
– prokurátor môže požiadať súd o uvalenie vyšetrovacej väzby
– páchateľom hrozí výnimočný 25-ročný trest až doživotie
Aby si bosovia podsvetia mohli naplno užívať peniaze, musia si zakladať aj legálne obchody, z ktorých akože majú príjmy. Začnú sa tváriť ako podnikatelia, chodia do opery, na plesy, stretávajú sa s významnými ľuďmi. Zabúdajú na svojich „vojakov“, s ktorými sa na verejnosti ukazovať nechcú. „Vojaci“ potom intrigujú, snažia sa šéfa zhodiť a začína sa obdobie vraždenia sa navzájom.
Na túto štruktúru kedysi upozorňoval aj bývalý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak: „Kým som bol policajtom, verejne som upozorňoval, že títo ľudia existujú a treba im maximálne sťažiť prechod medzi významných ľudí. Ale teraz už naozaj nebudem o tom hovoriť.“
Územie Slovenska je medzi mafiánskymi klanmi rozdelené. Platia nepísané pravidlá, že každý využíva len územie, ktoré už má. Nesnaží sa vliezť do teritória inému, lebo každé porušenie pravidiel znamená vraždenie, násilie. Skupiny sa vraždia len pri probléme, ktorý už nevedia riešiť inak. Spôsoby zabitia sú rôzne, od zmiznutia až po verejnú popravu. Každý spôsob má nejaký odkaz. Nájomní vrahovia začínajú aj za pár korún, aby si vydobyli pozíciu, keď sú už profesionáli, cena za vraždu závisí od toho, kto je cieľom, prípadne ako má byť vražda vykonaná.