Dorozumievajú sa rukami, nohami a zostáva im len dúfať, že pacient porozumel radám a upozorneniam. Lekárka ich po vypísaní správy potom požiada, aby vo svojom okolí oslovili lekára, ktorý im to preloží.
Podľa Raučinovej by sa tlmočníci, ktoré pôvodne navrhovala novela zákona o menšinách, aj zišli, ale zároveň sa pýta, kto ich zaplatí. Zadlžené nemocnice? „Budú schopní prísť okamžite v akútnych prípadoch? Bude mať každá ambulancia svojho?“ kladie sestrička ďalšie otázky, na ktoré nečaká odpovede.
S jazykovou bariérou sa stretáva ešte častejšie odvtedy, čo v okolitých nemocniciach zrušili pre nedostatok peňazí oddelenia a do Nových Zámkov začali chodiť aj pacienti zo vzdialenejších miest, ktorí ovládajú len maďarčinu. Napríklad zo Štúrova. „Ostávajú dokonca nemilo prekvapení, že tu v Nových Zámkoch sa nájde niekto, kto nevie po maďarsky,“ hovorí sestrička. Myslí si, že najväčší problém je v tom, „či niekto chce, alebo nechce ovládať jazyk krajiny, v ktorej žije“.
Množstvo pacientov, ktorí vedia len po maďarsky, majú aj v nemocnici v Lučenci. Na zmeny súvisiace s prijatím nového zákona sa však nijako špeciálne nepripravujú. „Toto nie je podľa nás otázka dňa. Kvôli nedorozumeniu u nás doteraz nedošlo k žiadnym problémom. Ak sa niekedy u nás objaví pacient, ktorý vie len po maďarsky, vždy sa v personáli nemocnice nájde človek, ktorý sa s ním dohovorí v maďarčine,“ hovorí riaditeľ Július Höffer. Zdôraznil, že prepúšťacie správy určite nebudú písať dvojjazyčne. „Skôr v nich popri slovenčine používame medicínsky zaužívanú latinčinu,“ dodal Höffer.