Zatiaľ iba jeden z divákov to nevydržal a poslal sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá môže za prípadné porušenie ľudskej dôstojnosti dať Markíze pokutu. Rada už potvrdila, že sa podnetom bude zaoberať.
„Momentálne sme si vyžiadali záznamy vysielania spomínaného programu. Po ich doručení a analýze ich rada prerokuje,“ potvrdila Margita Cafíková z Rady pre vysielanie a retransmisiu.
V nedeľnej relácii asi najviac negatívne zarezonovalo vystúpenie jedenásťročnej Daniely v úlohe rozprávačky. Danielu úplne rozhodil piskot publika aj negatívne hodnotenie poroty. Ostatné sklamané deti už televízia radšej dávala do obrazu minimálne.
Zástupkyňa spoločnosti vlastniacej licenciu na program Slovensko má talent FremantleMedia Andrea Gavačová tvrdí, že televíziám odporúčajú, aby program bol čo najpozitívnejší. „Menej talentované vystúpenie by mali televízie dávať minimálne, iba ak je na nich niečo vtipné, ale na druhej strane by to nemalo ísť proti deťom,“ tvrdí Gavačová s tým, že napríklad vo Veľkej Británii pre istotu vystrihli aj dojímavú scénu. Vtedy päťročné dievčatko nezvládlo „nie“ od porotcov a utieklo s plačom do zákulisia. Jeden z najprísnejších porotcov bežal za ním, a potom ho nechal sedieť na svojich kolenách a pokojne mu vysvetlil, prečo nepostupuje ďalej.
Mediálny analytik Radoslav Augustín z medialne.sk tvrdí, že je zaujímavá negatívna reakcia nielen rodičov, ale aj médií na niektoré momenty novej relácie televízie Markíza. "Slovensko má talent je masový program, preto musí byť robený veľmi citlivo, aby sa nikoho nedotkol. Teraz je dôležité, ako vnútorne vyhodnotí Markíza negatívnu reakciu divákov a médií. Či to verejne prizná ako dramaturgickú chybu, alebo vopchá hlavu do piesku a nechá to prešumieť. V druhom prípade sa však môže stať definitívne minulosťou imidž rodinnej televízie.
Markíza negatívne reakcie na prístup dramaturgie a réžie ku sklamaným deťom nepripúšťa. „Dostali sme množstvo pozitívnych ohlasov, dramaturgiu druhého dielu sme nemenili,“ uviedla hovorkyňa Markízy Oľga Dúbravská. Zároveň však zdôrazňuje, že v nijakom prípade nie je cieľom relácie ničiť deťom sebavedomie. „Po prihlásení a následnom verejnom vystúpení však museli rátať aj s možnosťou odmietnutia. V prípade detí je voľba účasti v šou na rodičoch,“ dodáva Dúbravská.
Podobný názor má aj Gavačová z firmy, ktorá reláciu vymyslela a predáva ju vo svete. „Rodičia ponúkajú svoje deti na trh a dúfajú, že sa uchytia. Je to najmä ich zodpovednosť. Mali by deti pripraviť na to, že zrejme nevyhrajú, lebo vyhrať môže iba jeden,“ dodáva Gavačová.
Zároveň pripomína, že napríklad vo Fínsku sa stalo, že rodičia aj napriek upozorneniu televízie trvali na vystúpení malých dievčatiek v nevhodnom oblečení. „Vyzerali ako ľahké devy, čo bolo na hranici vkusu, ale rodičia trvali na svojom a potom sa v celom Fínsku rozprúdila debata o hranici, kam až možno zájsť v účinkovaní detí,“ uzatvára Gavačová.
Traume detí sa dalo predísť
Deti, ktoré v televíznej súťaži neuspeli, a navyše ešte aj utŕžili surovú kritiku od poroty, si následky potupy môžu niesť veľmi dlho. Môžu za to ich nekritickí rodičia. Myslí si to psychologička Denisa Fedáková zo Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Videli ste prvú časť programu Slovensko má talent. Čo na to hovoríte?
Pri takých programoch mám dilemu, kde je to sito, kde je hranica etickosti. Traume detí, ktoré neuspeli, sa dalo predísť. Napríklad tým, že by súťažiaci boli rozdelení do kategórií, alebo keby sa urobil nejaký predkasting. Do vysielania by sa tak dostali len porovnateľné výkony. Lebo bolo očividné, že niektoré vystúpenia nemôžu prejsť. Zrejme chce televízia aj v tomto programe zostaviť nejakú Hviezdnu rotu, ale ťahať do toho deti, to je silná káva.
Kto teda zlyhal? Televízia, porota, rodičia?
Televízia mohla urobiť opatrenia, ktoré som už spomínala. Porota je tam na to, aby hodnotila, je to jej úloha. Na ňu by som to nezvaľovala. Jednoznačne za bolesť svojich detí nesú vinu rodičia. Oni by mali vedieť reálne posúdiť kvality dieťaťa. Nesú zaň zodpovednosť.
Poznačí deti taká verejná potupa?
Áno, môže ich poznačiť. Závisí však od povahy dieťaťa. Sú deti, vyrastajúce v nie najvhodnejšom prostredí, na ktoré sa taká kritika sype často – tie sa vedia otriasť a ísť ďalej. Ak je však dieťa citlivejšie a čakalo skôr pochvalu, preň muselo byť hodnotenie poroty hrozné. Najmä skutočnosť, že to videli ľudia z jeho okolia a teraz naň môžu začať ukazovať prstom. Veľa závisí od rodičov, ako to budú zvládať, ako svojmu dieťaťu dokážu pomôcť vyrovnať sa s potupou. Hovorím však, dalo sa všetkému predísť.
Môže to ovplyvniť aj deti, ktoré program pozerali?
Aj tu je dôležitý faktor rodiča. Ak pozeralo dieťa program samo, bez toho, aby mu niekto vysvetlil, že toto je v poriadku a toto už nie, tak to bude vnímať po svojom. Môže súťažiacim pohŕdať a dá za pravdu porote. Lebo deti vedia byť kruté. Alebo pocíti ľútosť. Sú aj také deti, ktoré to dokážu už v útlom veku. Ak sa na program pozerali s rodičmi, ktorí to správne komentovali, mohli by si z toho deti zobrať aj ponaučenie. Okrem toho dieťa preberá názory rodičov, lebo sú jeho vzorom. Je teda dôležité, ako rodič komentoval jednotlivé vystúpenia a hodnotenie poroty.