„Ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom vyšetrovania,“ povedal žilinský krajský policajný hovorca Radko Moravčík. Podľa viacerých historikov bol Ferdinand Ďurčanský iniciátorom protižidovskej politiky, Národný súd ho v roku 1947 odsúdil na trest smrti.
„Takéto zneuctenie obetí neľudského systému, ktorý táto osoba reprezentuje, je prejavom opovrhnutia a neúcty k hodnotám, ku ktorým sa Slovenská republika hlási. Žiaľ, je aj smutným prejavom hodnotového zlyhania lokálnej politickej reprezentácie a činom, ktorý je v jasnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohodami, ku ktorých dodržiavaniu sa Slovenská republika opakovane zaviazala,“ uviedol Peter Marianek, predseda Hnutia Human, ktoré trestné oznámenie podalo.
Svoj nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej radnici adresovali zväz židovských náboženských obcí, zväz protifašistických bojovníkov, občianske združenie Tilia, hnutie HUMAN i obyvatelia Rajca. Hnutie HUMAN sa snaží sochu odstrániť aj zbieraním podpisov pod petíciu. Matica slovenská zas zvolala odborné kolokvium, ktoré malo objektívne, kritickými metódami historiografie posúdiť aktivity Ďurčanského z pohľadu slovenských dejín 20. storočia. Podľa záverov z kolokvia treba Ferdinanda Ďurčanského považovať za zakladateľa slovenskej politológie, pričom vo všetkých dokumentoch dôsledne presadzoval myšlienku slovenskej národnej a štátnej identity. Historici však zároveň konštatujú, že Ďurčanský mal podiel na príprave protižidovskej legislatívy v čase autonómnej Slovenskej krajiny, presadzoval štatisticky percentuálne obmedzený počet židovských advokátov, notárov, lekárov a lekárnikov a v čase svojho pôsobenia v politike presadzoval totalitné praktiky a propagoval spoluprácu s Nemeckom.
„Z dokumentov vyplýva, že spolupracoval s nemeckou tajnou službou, s vojenskou rozviedkou, ale robil to v záujme vzniku samostatného slovenského štátu. Nemecku chcel umožniť čerpať z nerastného bohatstva Slovenska, avšak reálne sa usiloval o formálnu nezávislosť Slovenskej republiky. Faktom však ostáva, že od roku 1945 do roku 1990 sa Ferdinand Ďurčanský prezentoval iba ako jednoznačne negatívna osobnosť,“ píše sa v správe z kolokvia, ktoré organizoval Historický odbor Matice slovenskej a Slovenský historický ústav v Bratislave.
Podľa rajeckého primátora Jána Rybárika pri schvaľovaní busty v minulom volebnom období vychádzali z materiálov konferencie o Ďurčanskom, ktorú v roku 1996 pripravila Matica slovenská v Rajci. Poslanci pod tlakom verejnosti vo februári odporučili primátorovi, aby si od historikov vyžiadal komplexné odborné stanovisko o osobe Ďurčanského. Primátor Rybárik povedal, že na informácie, ktoré má, sa snaží pozerať objektívne. A myslí si, že Ďurčanský môže mať v Rajci bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív. Výroba busty aj s montážou stála 14 tisíc eur a podľa primátora bola financovaná z mestského rozpočtu.
Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Rozsudok, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nebol nikdy zrušený.