„Najväčší problém bol a to som sa dozvedel až o veľa rokov neskôr obava z Mečiara. Pýtal som sa vtedajšieho predsedu vlády Stráského, prečo mu nevyhovuje konfederácia, veď právomoci oboch štátov budú rovnaké, akú výhodu z toho bude mať jedna alebo druhá strana? Žiadnu,“ spomína Kováč. „Povedal, že mám pravdu, ale keď pôjdeme cestou konfederácie a začne sa na Slovensku realizovať politika, ktorá nebude ladiť s politikou NATO a medzinárodná verejnosť to bude vnímať ako odklon od hodnôt EÚ a NATO, tak ‚my budeme niesť zodpovednosť. Ani nie Mečiar, ani vy, ale my‘. Ja som dostal toto vysvetlenie. Iné nemám,“ dodal Kováč.
Reagoval aj na slová Vladimíra Mečiara, podľa ktorého českú a slovenskú delegáciu hneď na prvom rokovaní rozhádal práve Kováčov návrh na vytvorenie konfederácie. Predniesol ho v čase, keď Vladimír Mečiar s Václavom Klausom rokovali medzi štyrmi očami. „Nikdy to nedefinoval, nikdy sme sa o tom nerozprávali. Vystúpil s týmto návrhom a Česi mu povedali, že ak toto chceme, tak môžeme skončiť. Húska sa k tomu pripojil s tým, že môžeme skončiť ešte dnes. Keď sme sa s Klausom vrátili, našli sme už delegácie oddelené od seba, odmietali spolu rokovať s tým, že dnes to rozdelíme,“ povedal Mečiar.
„Malo to trošku inú históriu, než akú predpokladá pán Mečiar. Ako predseda Federálneho zhromaždenia som cítil zodpovednosť za to, že musíme mať nejaké jednoznačné stanovisko v otázke štátoprávneho usporiadania. Obrátil som sa na pána Mečiara so žiadosťou, aby vytvoril nejakú pracovnú skupinu, ktorá vypracuje našu predstavu o konfederatívnom usporiadaní,“ spomína Kováč.
„On odmietol. Že nepotrebujeme žiadne písomné materiály ani žiadnu diskusiu. Nevedel som ho nejako prinútiť, že potrebujeme stanovisko. Ale bol som pod tlakom, bol som v Prahe, kde ma oslovili z ODS. S tým, že kedy im dáme našu predstavu. Prisľúbil som, že nejakú predstavu im dáme. Ale nechcel som to robiť tak, aby o tom vedelo celé HZDS, respektíve, aby sa o tom dozvedel Mečiar,“ dodal Kováč. Predstavu o podobe konfederácie potom vypracovali s Augustínom Mariánom Húskom s tým, že nebude oficiálna, ale v prípade potreby ju bude možné použiť.
„Vyjadrili sme tam základné myšlienky, že obidva štáty v konfederácii by mali mať medzinárodnoprávnu subjektivitu a že otázky obrany, meny a colnej politiky budú spoločné a všetky ostatné ekonomické otázky budú prenesené do právomoci republík. Tým pádom vyriešime aj otázku prezidentov, raz by to bol Slovák, raz Čech,“ opísal Kováč podstatu návrhu.
Na rokovaní českej a slovenskej delegácie Kováč túto predstavu nepredniesol ako oficiálny návrh slovenskej strany, ale len ako tému do diskusie počas čakania na Mečiara s Klausom. „Ja som ju odovzdal podpredsedovi ODS Kovářovi. Keď sa začalo to prvé stretnutie, pán Mečiar s pánom Klausom si sadli pod strom,“ spomína Kováč. „My ostatní sme ostali v budove. O čom sme sa tam mali baviť? Uplynula hodina a oni tam stále ešte sedeli a rokovali. Tak som sa rozhodol spolu s Mariánom Húskom a Milanom Kňažkom, že ich oboznámime s našou predstavou s tým, že to nie je oficiálna predstava, ale nás troch. Že s tým nejdeme na toto rokovanie v Brne. Takže sme pomaly vysvetľovali, čo myslíme pod medzinárodnoprávnou subjektivitou, ako to vidíme s obranou a podobne,“ uzavrel Kováč.