V základných školách nič nové Pôvodne mali mať školy viac slobody pri určovaní toho, čo deti učiť a čo nie. Žiaci sa mali menej bifľovať a viac samostatne pracovať, pretože práve v tejto oblasti v celosvetovom hodnotení zaostávajú. „Ministerstvo stále centrálne určuje, čo, ako a koľko sa bude učiť, teda sa to ani nedá nazvať reformou,“ hovorí analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál. „Reforma bola nepripravená a pokiaľ ide o obsah, málo odvážna,“ dodáva.
„Najprv bol zákon, ale na jeho aplikáciu nebolo nič pripravené. Máme iba viac papierovania,“ tvrdí šéfka Združenia samosprávnych škôl Alena Petáková.
Podľa Košťála reforma nemala zásadný vplyv na obsah a kvalitu učiva najmä pre nedostatok času na prípravu. Petáková si myslí, že čas nebude ani neskôr. „Kedy zmenia osnovy?“ pýta sa.
Pre samostatnosť a slobodu učiteľov sú zásadné učebnice. Ale okrem toho, že chýbajú, to, ktoré sa majú používať, stále určuje práve ministerstvo. A tie majú „pochybnú kvalitu,“ hovorí Petáková. „Kolegovia si radšej kupujú za svoje, lebo predpísaná knižka je nepoužiteľná,“ tvrdí.
Vyššie platy? Ale za svoje
Minister Mikolaj zmenil aj systém odmeňovania učiteľov. Ich platy už nerastú podľa toho, koľko rokov odučili, rozhodujúce je dodatočné vzdelávanie sa prostredníctvom kurzov a školení. Za tie učitelia získajú kredity, na základe ktorých dostanú vyšší plat. Školským odborárom sa to pozdáva. „Každý bude mať šancu zlepšiť si príjem,“ tvrdí košická krajská šéfka školských odborov Ingrid Gančíková. Zároveň si myslí, že za Mikolaja sa postavenie učiteľa zlepšilo.
Trochu iný názor má Petáková. „Učitelia budú behať po školeniach a deťom sa bude kto venovať? Jedna reforma neguje druhú,“ tvrdí. Navyše väčšinu nákladov na školenia si učitelia musia platiť zo svojho. Na zvýšenie platu o šesť percent musí učiteľ absolvovať 150 hodín školení. Na dvojnásobné zvýšenie, o 12 percent, potrebuje ďalších 300 hodín.
Vysoké školy
Hodnotenie Pravdy
známka: 4
Foto: SITA
Minister Ján Mikolaj sa síce snažil o zmeny v rezorte školstva, ale nedokázal ich robiť koncepčne. Za jeho pôsobenia sa zväčšil chaos predovšetkým v základných školách. Pokiaľ ide o vysoké školy, ich počet sa neznížil a kvalita štúdia sa nezvýšila.
Viacero zámerov prezentoval minister po svojom nástupe do funkcie aj v oblasti vysokého školstva. Chcel urobiť poriadok s priveľkým množstvom vysokých škôl. Pomôcť mal rebríček kvality, ktorý robí Akreditačná komisia. Ani to mu celkom nevyšlo. „Niektoré študijné odbory sa nezatvárali vďaka silným lobistickým tlakom,“ tvrdí Michal Považan z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA).
Mikolaj ako prvý minister oficiálne zaviedol spoplatnené externé štúdium. Platiť však musia aj interní poslucháči, ktorí sú na škole dlhšie ako päť rokov.
Práve za jeho ministrovania sa prevalil aj škandál s kupčením s titulmi. Na Trenčianskej univerzite dostávali vybraní študenti absolventský diplom za rok.
Veľkým finančným škandálom sa na rozdiel od ostatných ministrov SNS vyhol. Podozrenia však vyvolali priame zadania na výrobu učebníc či obrovské nákupy počítačov. Výpočtová technika sa nakupovala najprv v miliardách korún a neskôr v miliónoch eur stále od tých istých firiem (napríklad Hewlett-Packard, Datalan, Ditec, Siemens).
Čo minister urobil a ako to dopadlo
Základné a stredné školy
* narýchlo spustil obsahovú reformu školstva, žiakom ubudla najmä matematika a zredukovalo sa aj ostatné učivo, učitelia mali na prípravu čas len počas letných prázdnin
* takmer všetky nové učebnice chýbajú
* ministerstvo nedovolilo učiteľom vybrať si učebnice podľa seba
* zrušil závislosť výšky učiteľského platu od počtu odučených rokov
* pedagógovia musia vypisovať viac papierov, majú menej času na prípravu vyučovania
Vysoké školy
* oficiálne povolil vyberať školné od externých študentov
* ministerstvo si nevie poradiť s pochybnými firmami priživujúcimi sa na vysokých školách
* peniaze od študentov idú na účty firiem a nie školám
* rozdelil školy podľa „kvality“, ktorú určila Akreditačná komisia, tá však neraz postupovala skôr podľa lobbingu ako na základe výsledkov
* rektori získali väčšie právomoci