Mikolaj urobil z usilovných zamestnancov lajdákov

Na usilovnosť doplatila 47-ročná školská psychologička Elena Ištvánová, ktorej z platu odkrojili nové pravidlá ministra školstva. Vyššie zárobky totiž Ján Mikolaj (SNS) presadil iba niektorým pedagogickým zamestnancom, ktorí sa po skončení vysokej školy ďalej vzdelávali. Hoci Ištvánová má za sebou atestáciu a vzdelávacie kurzy, pre ministerstvo nič z toho neplatí.

12.01.2010 11:30
Ján Mikolaj Foto:
Minister školstva Ján Mikolaj
debata

Kameňom úrazu je nový zákon, ktorým Mikolaj zmenil od 1. novembra platy v školstve. Viac peňazí majú dostať tí, ktorí sa vzdelávali. Mikolaj však uznal len vzdelávacie aktivity po 1. septembri 2008. Doklady zo starších kurzov, školení či atestácií pre ministerstvo neexistujú, čo poškodilo aj Ištvánovú, ktorá pracuje v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej.

„Zákon je diskriminačný a nespravodlivý voči zamestnancom, ktorí už predtým na sebe pracovali a stále sa vzdelávali. Ich postavenie sa zrovnoprávnilo s lajdákmi, ktorí nič nerobili,“ sťažuje sa Ištvánová.

Na vyšší zárobok nemá nárok, aj keď má atestáciu z klinickej psychológie a v roku 2007 skončila kurz o nadaných deťoch, akreditovaný ministerstvom. Zdrapom papiera sa stal aj doklad z kurzu, ktorý viedol odborník rezortu zdravotníctva pre závislosti Ľubomír Okruhlica. „Napriek tomu, že som na sebe pracovala, po novom som mala zarábať o 3,50 eura menej. Plat mi preto museli dorovnávať,“ podotkla Ištvánová, ktorá už listom požiadala o pomoc prezidenta aj samotného ministra.

Nový zákon sa týka desaťtisícov učiteľov a pracovníkov v školstve. Priemerný učiteľský plat je 750 eur mesačne.

Ministerstvo odmieta, že zákonom poškodilo tých, ktorí boli aktívni už pred zavedením motivačných príplatkov. Tie môžu získať pracovníci, ktorí za vzdelávacie aktivity zozbierajú potrebný počet kreditov alebo pôjdu na atestáciu.

„Priznanie kreditov za vzdelávanie pred účinnosťou nového zákona nie je možné, pretože by išlo o retroaktivitu,“ reagoval masmediálny odbor ministerstva. Rezort nezdôvodnil, prečo teda presadil, že sa zohľadňujú aktivity od septembra 2008, a nie od novembra, odkedy nové pravidlá platia.

Na Ištvánovej strane stoja aj školskí odborári. Ich šéf Ján Gašperan povedal, že ešte v januári budú rokovať s ministerstvom, aby sa kurzy počítali minimálne od roku 2005. Ministerstvo však odmieta robiť ústupky. „Kreditový systém je potrebné chápať ako motiváciu k budúcemu vzdelávaniu, ktoré súvisí s reformou,“ uviedol masmediálny odbor rezortu.

Ak odborári nepochodia na ministerstve, podporu chcú hľadať v parlamente. „Chceme sa obrátiť aj na poslancov, aby zmenu predložili na februárovej schôdzi parlamentu,“ podotkol Gašperan. Bez podpory koalície nemá šancu uspieť akákoľvek zmena zákona.

debata chyba