Na základných školách sa má počet povinnej matematiky skrátiť o 20 percent. V posledných dvoch ročníkoch gymnázia nebude asi vôbec, len ak si ju študenti vyberú. Nový Štátny program výchovy a vzdelávania, ktorý tieto zmeny obsahuje, Mikolaj ešte ani nepredstavil a už sa proti nemu postavili matematici. Žiadajú, aby ministerstvo s jeho prípravou nepokračovalo.
„Je to unáhlené a nepremyslené,“ povedal predseda Slovenskej matematickej spoločnosti Roman Nedela. Tvrdí, že rezort školstva chce ukrátiť všetky prírodovedné predmety a navrhuje zúžiť ich povinnú výučbu v prípade niektorých škôl o zhruba 50 percent.
Napríklad v posledných dvoch ročníkoch budú mať gymnazisti povinnú len slovenčinu, dva cudzie jazyky a telesnú. „Štát pritom neposkytne záruku, že študent, ktorý má záujem o prírodné vedy, bude mať k vzdelaniu prístup,“ konštatoval.
Ministerstvo nespresnilo, prečo chce meniť výučbu matematiky. „Materiál je zatiaľ pracovná verzia,“ reagovala hovorkyňa Viera Trpišová. Šéf Asociácie štátnych gymnázií Pavel Sadloň, ktorý je členom ministrovho poradného tímu, ako aj ministrov poradca Miron Zelina potvrdili, že povinnej matematiky má byť menej. Nie je to zatiaľ uzavreté, rezort čaká na pripomienky učiteľov.
Podľa Zelinu sú deti v súčasnosti preťažené učivom. „Mali by sa menej učiť nezmyselnosti a nadbytočné informácie a viac kriticky myslieť,“ poznamenal.
Riaditeľka Základnej školy na Tomášikovej ulici Renáta Obšatníková si však myslí, že krátenie hodín matematiky by bolo chybou. „Učiteľky sa už dnes sťažujú, že nestíhajú niektoré problémy poriadne vysvetliť,“ konštatovala.
Podľa nej by sa učivo mohlo zoškrtať, ale pedagógom by mal zostať rovnaký čas na jeho odučenie. „Deviataci predsa píšu z matematiky aj Monitor, na základe ktorého ich potom prijímajú na stredné školy,“ dodala Obšatníková.
Podľa Sadloňa je krátenie hodín v poriadku. „Určí sa minimum, čo musí študent vedieť a zvyšok si prispôsobí škola vo vlastnom školskom programe,“ uviedol. Škole podľa Sadloňa nebude nič brániť v rozšírení matematiky či iného predmetu. „Prevezme väčšiu zodpovednosť za vyučovanie,“ podotkol. Sadloň očakáva, že časť učiteľov bude proti, z obavy, že im skrátia úväzky.
Nedela pochybuje, že školy si z vlastnej vôle hodiny matematiky, fyziky či chémie pridajú. Upozornil na dlhodobý trend, že žiaci aj školy sa v súčasnosti zameriavajú skôr na humanitné smery. „O desať rokov sa môže stať, že Slovensko nebude mať odborníkov v niektorých odvetviach,“ zdôraznil.
Chystané kroky podľa matematickej spoločnosti poškodia aj deti, ktoré v zručnostiach zaostávajú za vyspelým svetom. Poukázala pritom na nedávnu štúdiu PISA Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, kde 15-roční Slováci v testovaní matematických a prírodovedných schopností prepadli.