Okrem vydávania mesačníka Obrana sponzoruje rezort televíznu reláciu Profesionál a vydáva štvrťročník Šport v Dukle. Hoci ten s činnosťou rezortu veľa spoločného nemá a slúži na „propagáciu výsledkov vojenského športového centra či ako spomienka na jubilantov spätých so strediskom“, ministerstvo ho rušiť nechce. „Časopis je k dispozícii na internetovej stránke Dukly, ako aj na stránke ministerstva. Napriek tomu hodlá Dukla v jeho výrobe pokračovať, pretože o časopis je záujem,“ zdôvodňuje ministerstvo potrebu časopisu, ktorý vydáva v náklade 200 kusov.
Časopisu Obrana, ktorý ministerstvo vydáva v päťtisícovom náklade, šéfuje vedúci oddelenia pre mediálnu podporu, ktoré spadá pod komunikačný odbor, Lukáš Milan. Bývalý redaktor Pravdy, ktorý odišiel robiť PR nedávno odvolanému ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi, tvrdí, že na základe reprezentatívneho prieskumu časopis aspoň nepravidelne číta 83 percent profesionálnych vojakov. Napriek tomu rezort pripúšťa, že vydávanie tlačenej podoby mesačníka, ktorý vychádza plnofarebne na drahom lesklom papieri, zmení iba na newsletter rozposielaný e-mailom.
„Na základe skúseností sa dá povedať, že podobné časopisy zväčša nemajú taký efekt, aký sa od nich očakáva a informovať zamestnancov by sa dalo v plnej miere napríklad internetovými verziami titulov,“ hovorí ekonomický analytik Pavol Kárász. Aj keď komunikáciu s verejnosťou či informovanie o rôznych zmenách označuje za dôležité, poukazuje na to, že nie vždy sa rezortné časopisy držia tohto cieľa. „Často sa venujú skôr osobným záujmom zamestnancov a nesúvisia so zdokonaľovaním ich profesionality,“ vymenúva.
Ministerstvo sa nemieni vzdať ani televíznej relácie Profesionál, ktorá si ročne vyžiada 65-tisíc eur. „Cieľom je priblížiť širokej verejnosti život ozbrojených síl, ktoré tvoria jeden zo základných pilierov samostatnej Slovenskej republiky,“ komentovalo ministerstvo približne trinásťminútový program, ktorý verejnoprávna televízia vysiela každý týždeň, ale jeho sledovanosť je zanedbateľná a v prieskumoch sa ani neobjavuje. „Ozbrojené sily po úplnej profesionalizácii musia súťažiť na trhu práce pre získanie nových profesionálnych vojakov do svojich radov,“ vysvetľuje ďalej ministerstvo zmysel projektu. Tvrdí, že k šetreniu dochádza už dnes, keďže do roku 2011 si ministerstvo platilo aj rozhlasovú reláciu Plná poľná.
Dva časopisy si platí aj ministerstvo vnútra. Na revue Civilná ochrana a tiež Spravodajca – protipožiarna ochrana a záchranná služba vlani vyčlenilo vyše 43-tisíc eur, hoci odborový zväz polície vydáva aj mesačník Polícia. Najnovšie rezort avizuje vydávanie nového internetového newsletteru. „Našich zamestnancov by sme takýmto spôsobom chceli informovať o všetkých zmenách a novinkách, ktoré pripravujeme. Napríklad v legislatívnej oblasti alebo metodických usmerneniach,“ vysvetľuje potrebu nového titulu hovorkyňa ministerstva Ľubomíra Miklovičová.
Svoje časopisy majú aj ďalšie rezorty. Ministerstvo dopravy vydáva občasník Tempo, za jeho posledné číslo z mája minulého roku zaplatilo dvetisíc eur. Dva tituly s názvami Sociálne poistenie a tiež Práca, život, rodina spadajú aj pod rezort práce. „Ministerstvo časopisy posiela po jednom výtlačku médiám s cieľom informovať ich o aktuálnych zmenách v pracovnej, sociálnej a rodinnej politike, rozdávali sa občanom na prednáškach ministra Mihála k Zákonníku práce a sú tiež k dispozícií aj zamestnancom ministerstva práce,“ povedala Daniela Šulcová z ministerstva. Sociálna poisťovňa uviedla, že svoj časopis od roku 2011 publikuje už len na webe.
Mediálna analytička a prezidentka Rady pre reklamu Zuzana Mistríková hovorí, že aj keď bola pôvodná myšlienka na vydávanie časopisov možno dobrá, niektoré tituly dnes už nemajú opodstatnenie. „Je to akýsi zdedený moment, ktorý nikto nikdy neprehodnotil, pričom vzhľadom na napäté rozpočty, aké sú v súčasnosti, by možno bolo dobré v niektorých prípadoch prehodnotiť zmysel takýchto publikácií,“ myslí si.
Riešením je podľa nej práve aj presun titulov na internet, ako je to aj v prípade Finančného spravodajcu, teda časopisu ministerstva financií, a najnovšie aj titulu rezortu diplomacie Svet a my.
Aj keď internetové verzie časopisov podľa prezidenta Mediálneho inštitútu Andreja Zmečeka kladú vyššie nároky na cielené vyhľadávanie informácií, v prípade rezortných titulov podľa neho stačia. „To, že informácie sú niekde zozbierané a sprístupnené, je často dôležitejšie ako fyzické výtlačky, ktoré by si v niektorých prípadoch možno zaslúžili revidovanie,“ hovorí.