Spočiatku sa jeho chlapčenské túžby nelíšili od ostatných. "Otec mi namiesto čítania rozprávok hovoril o vesmíre, astronautoch na Mesiaci a misii Apollo. Tam sa to všetko začalo,“ spomína Werner. Už na základnej škole tak mal jasno v tom, že chce byť astronómom. Svojmu koníčku sa venoval aj počas štúdia na gymnáziu. Potom si podal prihlášku na Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach, vedecký smer štúdium fyziky.
Vďaka programu Socrates sa ako vysokoškolák dostal na tri mesiace do holandského ústavu pre výskum vesmíru v Utrechte. "Pracoval som tam na výskume neutrónových hviezd. Spracovával som dáta z družice XMM-Newton a bolo to fascinujúce. Po skončení výskumu som napísal o výsledkoch článok. Ten bol publikovaný v renomovanom európskom odbornom astronomickom časopise,“ zhrnul mladý astronóm.
Holanďania mu neskôr ponúkli možnosť doktorandského štúdia na tamojšej univerzite. Dokončil ho v máji 2008, v septembri už dostal možnosť pôsobiť v projekte americkej NASA. Poskytla mu grant na tri roky. "Každý rok má možnosť dostať grant päť ľudí, pričom uchádzačov je neraz okolo sto z celého sveta,“ vysvetľuje Werner. Mohol si vybrať, na ktorej univerzite chce pokračovať v ďalšom výskume. Voľba padla na Stanford.
Čo bude robiť po skončení programu, zatiaľ nevie. "Ťažko povedať. Rád by som sa vrátil späť do Európy a založil vlastný vedecký tím. To je aj mojím snom. Možností je však viac. Napríklad požiadať o veľký grant nemeckú či holandskú vládu,“ osvetlil plány do budúcnosti mladý vedec. Nevylučuje však ani návrat domov.
"Na Slovensku nemá extragalaktická astronómia históriu, nikto sa jej tu ani nevenoval. Vyžaduje si vybavenie – ďalekohľady na úrovni. To tu nemáme. Lenže to nie je neprekonateľná prekážka. Preto by som sa možno pokúsil začať v tejto oblasti aj u nás,“ netají Werner. Kozmológia a extragalaktická astronómia sú podľa Norberta Wernera najzaujímavejšími časťami astronómie. Práve tam vo svete smeruje najviac peňazí, ktoré míňajú vesmírne agentúry na výskum.
Mladému astronómovi z Rožňavy sa pri výskumoch podaril významný objav. Jeho tímu sa podarilo zaznamenať donedávna neznámu časť hmoty tvoriacej vesmír.
„Z 23 percent tvorí vesmír tmavá hmota. Vie sa o nej len toľko, že existuje a je zložená z neznámych častíc, ťažších ako protón. Ďalších asi 72 percent vesmíru tvorí tmavá energia. O nej vieme ešte menej. Hmota, ktorú poznáme, je zostávajúcich zhruba 5 percent. Je zložená z neutrónov, protónov a elektrónov,“ vysvetľuje Werner.
Z týchto piatich percent dokázali vedci pozorovať asi polovicu. "Zvyšok je podľa astronómov veľmi riedky plyn, ktorý vypĺňa priestor medzi kopami galaxií. Je súčasťou takzvanej kozmickej pavučiny alebo peny, do ktorej je usporiadaná všetka hmota vo vesmíre,“ dodáva astronóm.
Prvý raz sa podarilo pozorovať tento riedky plyn vo vesmíre Wernerovmu tímu v roku 2007. Bol to práve jeho nápad, aby röntgenový kozmický ďalekohľad namierili na vlákno kozmickej pavučiny, ktoré spája zhluky galaxií Abell 222 a Abell 223. "Prvý raz sme tak uvideli horúci plyn v medzigalaktickom priestore,“ objasnil Werner. Je to podľa neho ďalšia časť k poznaniu vesmíru, o ktorom vie ľudstvo zatiaľ veľmi málo.
O jeho objav sa v zahraničí zaujímali televízne stanice ABC, CBS či iné celosvetové médiá. V Holandsku mu venovali priestor aj v hlavných večerných správach. Na Slovensku zatiaľ podobné šťastie nemal.