Vývoz plynu od Kaspického mora získal na hodnote po tom, ako Rusko pred dvoma rokmi zaútočilo na Ukrajinu a Európa spozornela. Spoliehať sa len na jeden trh s plynom sa ukázalo ako rizikové a nepredvídavé, lídri sa preto obracajú na iné štáty bývalého Sovietskeho zväzu s cieľom rozptýliť závislosť od Ruska.
Azerbajdžan sa po rozpade Sovietskeho zväzu mohol spoľahnúť na rezervy ako ropy tak i zemného plynu, ktorý vyváža do Európy. Dnes sa krajina snaží o rozšírenie odberateľov, Slovensko túto príležitosť naplno využilo a Fico na obed podpísal deklaráciu strategického partnerstva medzi Azerbajdžanom a Slovenskom.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) pre Pravdu priblížil, že ide o rozdielové rozhodnutie. Kým sa Maďarsko s Azerbajdžanom koncom apríla dohodlo na dovoze plynu cez južnú trasu plynovodov, slovenská vláda rozbehla rokovania o tom, že pôjde cez Ukrajinu. Dôvodom je, že zmluva o dovoze medzi Ruskom a Ukrajinou vyprší o dva roky a aj Ukrajina hľadá alternatívne riešenia. Tento plán sa podľa Blanára zrodil ešte pri prvom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády v Užhorode a presnejšie kontúry nabral po druhom rokovaní vlád v Michalovciach. Kedy začne plyn touto trasou prúdiť nie je jasné, no maximálna časová hranica by mala byť dva roky. Blanár priznal, že o tejto možnosti prepravy plynu rokoval aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
To však nie je podľa šéfa diplomacie jediná energetická pomoc, ktorú Slovensko napadnutému susedovi poskytuje. V Michalovciach sa taktiež zaviazali posilniť medzištátnu elektrickú infraštruktúru, pretože Rusi bombardujú ukrajinské elektrárne.
Fico chce byť európskym mostom
Viac ako pol hodinu autom od upršaného hlavného mesta Baku sa za zlatou bránou rozprestiera rozsiahle letné sídlo prezidenta Azerbajdžanu, Ilhama Alijeva. Práve tu sa doobeda konalo rokovanie vlád. “Máme vyhliadky ďalšej spolupráce v oblasti obrany, je to ďalšia kapitola, a dúfam, že táto spoločná cesta bude úspešnou cestou,” uviedol Alijev po rokovaní s Ficom. Postupne by tak mali v Azerbajdžane vyrásť zbrojárske podniky so slovenskými technológiami.
“Exportujeme plyn do ôsmich krajín a ja dúfam, že Slovensko bude deviatou. Veríme, že azerbajdžanský plyn bude môcť byť prepravený na Slovensko. Zhodli sme sa v našich pozíciách. Sme za suverenitu a dôstojnosť. Vzťah medzi krajinami musí stáť na týchto princípoch,” podotkol Alijev.
Fico ho následne pozval na Slovensko a dúfa, že spolupráca bude pokračovať. Výsledky rokovaní vraj predčili jeho očakávania. “Chceme byť mostom medzi EÚ a Azerbajdžanom. Musíme sa pobiť za svoju pravdu,” ozrejmil Fico. Spomenul, ako podľa neho EÚ ignorovala porušovanie ľudských práv počas minulých vlád a dúfa, že Slovensko pomôže k očisteniu mena Azerbajdžanu.
Podľa Fica sa lídri zhodli na viacerých zahraničných otázkach. “Pri budúcnosti Ukrajiny to bolo presne to isté, ako by ste počúvali slovenskú vládu. Ak sme sa rozprávali o svetovej politike, o úlohe Číny a budúcnosti Ukrajiny, tak máme rovnaké postoje,” ozrejmil. “My len chceme kúpiť plyn a chceme ho previesť na Slovensko cez Ukrajinu,” zdôraznil s tým, že sa kvôli vojne momentálne nedá podpísať nová zmluva medzi Ukrajinou a Ruskom. Tá vyprší v roku 2026 a tak sa hľadajú iné cesty a Fico verí, že tento projekt bude ukážkový.
„Myšlienka dovozu plynu z Azerbajdžanu cez kontaktný bod na rusko-ukrajinskej hranici, s využitím ukrajinskej infraštruktúry a potom slovenskej infraštruktúry v objeme až do 20 miliárd metrov kubických, musí byť pre každého zaujímavá,“ zhodnotil Fico. Zároveň avizoval, že Slovensko v tejto súvislosti vytvorí pozitívnu atmosféru na európskej úrovni, aby „nikto okolo toho zase nešpekuloval“. Prezident Azerbajdžanu sa po slovách o špekulantstve EÚ schuti zasmial.
Fico dodal, že Azerbajdžan je vhodný príkladu, pretože vzdorujú nespravodlivosti. ”Robím to isté v náročnejších podmienkach na Slovensku a keď sa stretnú takéto dva suverénne svety, prináša to výsledky,” zdôraznil. Preto by Slovensko malo byť podľa Fica „mostom“ medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom a ponúknuť EÚ objektívne informácie o situácii v krajine, ktorú označil podobne ako SR za štát so suverénnou zahraničnou politikou, pri rešpektovaní pravidiel medzinárodného práva.
Premiér má najbližšiu zahraničnú cestu naplánovanú na jún a jeho kroky poputujú do Číny.
Horných desaťtisíc
Azerbajdžan sa zdá byť krajinou nekompromisných rozdielov a silného štátu, ktorý drží moc a poriadok pevne v rukách. Po rozpade Sovietskeho zväzu vymenil vo vlajke kosák a kladivo za islamský polmesiac a hlavné mesto Baku vyzerá byť na prvý pohľad bohatšie ako európske metropoly. Vyžiarené mrakodrapy, naleštené mercedesy a skoro na každej križovatke prítomné policajné hliadky vykresľujú scenériu mesta na brehu Kaspického mora. No priepasť medzi bohatými a zbytkom obyvateľstva je však obrovská. Kým pred hotelmi parkujú najdrahšie autá sveta, na štvorprúdových cestách sa predbiehajú klasické Lady s Ladami Niva.
Pri predstavovaní Azerbajdžanu sa nedá nespomenúť etnicky citlivá téma Náhorného Karabachu. V krajine bez hlavného vierovyznania, ktorá je však skoro na sto percent moslimská, nie je podľa sprievodcov zakázané nič. Výstraha je však pri spomínaní Náhorného Karabachu. Vlani bolo z územia vytlačených vyše 100-tisíc etnických Arménov, ktorí po niekoľko mesiacov dlhej blokáde opustili svoje domovy a neuznaná republika, ktorá ešte do roku 2023 patrila Arménom, zanikla.
Azerbajdžan je patrične hrdý, že sa im územie podarilo vojensky zabrať a vyhnať ľudí z ich domov za zámienkou získania územia, na ktoré, ako argumentujú, majú mať historický nárok. Po prílete musela slovenská delegácia absolvovať PCR test na covid, dôvodom má byť údajná obava prezidenta z ochorenia. Dôležitosť získania územia podčiarkla aj nálepka, ktorú delegátom lepili zdravotníci do cestovných pasov po absolvovaní testu. Z fialovej kruhovej nálepky sa hlása “Karabach je Azerbajdžan”.
Téma je zložitá, citlivá, presahujúca niekoľko generácií a mier na území Náhorného Karabachu sa darí udržiavať len pomocou zbraní. Aj v tomto prípade je konflikt príležitosťou pre obchod.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) na návšteve podpísal aj memorandum o zbrojnom priemysle. “Aby sme mali možnosť rozvíjať náš zbrojný priemysel v spolupráci s Azerbajdžanom. Ide aj o priamu zmluvu na objednanie materiálov a je to veľký priestor na hospodársky rast Slovenska,” spresnil.
Podľa neho je nateraz predčasné hovoriť o konkrétnych objednávkach, no podarilo sa zadefinovať oblasti spolupráce. “Majú záujem o vybudovanie technologickej základne, ktoré posunú Azerbajdžan medzi krajiny, ktoré majú ťažký priemysel. V tomto máme dlhoročné skúsenosti a máme šancu im pomôcť ho vybudovať,” ozrejmil. Malo by ísť pritom o výrobu munície, pozemnej techniky či húfnic. Zdôraznil, že práve zbrane prispievajú k tomu, aby bola v regióne stabilita.
Energetický priemysel
Azerbajdžan je podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) jednou z reformátorských krajín južného Kaukazu a podľa nej je to studnica príležitostí pre slovenské firmy. V utorok sa v hoteli Mariott na brehu Kaspického mora konala konferencia oslavujúca 30 rokov diplomatických stykov medzi Bratislavou a Baku. Pri tejto príležitosti priletelo na palube vládneho špeciálu viac ako 40 podnikateľov najmä z energetického či obranného priemyslu. Saková tu vidí príležitosti na obchod a podľa jej slov Azerbajdžan nepotrebuje export. Skôr sa sústredia na európske know-how. Najdôležitejší je však podľa nej energetický priemysel. Saková napríklad vyzdvihla dohodu o výstavbe malých vodných elektrární, ktoré s vládou Azerbajdžanu dohodla Eximbanka. Detaily projektu však nepriblížila.
Diverzifikácia plynu je podľa Sakovej nesmierne dôležitá pre krajiny strednej a východnej Európy, pretože sa musia odstrihnúť od ruského plynu. Záujem o zemný plyn má ako Rakúsko tak i Česko, no v rokovaniach sa najbližšie dostalo Maďarsko a Slovensko.
“Azerbajdžan aj po minulé roky zvýšil ťažbu a ďalšia je v pláne,” ozrejmila Saková s tým, že ročne vyprodukujú 17 miliárd metrov kubických.
Ropný priemysel južného Kaukazu je dobre známy aj maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL, pod ktorú spadá aj Slovnaft. Spoločnosť už v regióne pôsobila a dnes odkazuje, že ich úloha sa bude ďalej zvyšovať v modernizácii ťažobných technológií a v chemickom priemysle. O niekoľko rokov by sa azerbajdžanská obnoviteľná energia mohla stať súčasťou energetického mixu Slovenska.
“Azerbajdžan je jedným z dôležitých partnerov EÚ pri snahe o diverzifikáciu dodávok zemného plynu, o čom svedčí Memorandum, ktoré s ním podpísala Európska Komisia, kde sa uvažuje o zvýšení dodávok zemného plynu do EÚ až na úroveň 20 miliárd kubických metrov ročne,” ozrejmil pre Pravdu výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Podotkol, že táto závislosť sa za posledné roky výrazne znížila vďaka dodávkam LNG a nórskeho plynu. “Azerbajdžan by tak mohol byť ďalšou zdrojovou krajinou. Bol by to významný príspevok pre zvýšenie energetickej bezpečnosti najmä pre krajiny strednej a východnej Európy, ktorým, vzhľadom na historické napojenie sa na plynovodnú sústavu smerujúce z východu, dodal Kvasňovský.
Podotkol, že regionálni dodávatelia zemného plynu môžu vďaka východným plynovým sústavám účinne diverzifikovať.
“V tejto súvislosti je potrebné zmieniť iniciatívu Solidarity Ring. Táto iniciatíva, ktorej súčasťou sú prepravcovia zemného plynu z Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska spolu s azerbajdžanským producentom zemného plynu, má za cieľ zvýšiť objem dovozu plynu z Azerbajdžanu cez existujúcu infraštruktúru za predpokladu zvýšenia kapacít cezhraničných prepojení” ozrejmil. Podľa Kvasňovského by sa tak do nášho regiónu mohlo v prvej fáze dostať až päť miliárd kubických metrov zemného plynu z Azerbajdžanu, čo pre porovnanie zodpovedá ročnej spotrebe zemného plynu na Slovensku.
Južná trasa
Miroslav Bodnár, člen predstavenstva prepravnej spoločnosti eustream priblížil, že z južnej trasy existujú pre Slovensko v otázke dovozu plynu dve alternatívy. Jedna existujúca, jedna ešte len na papieri.
Prvou spomínanou je bulharský plynovod Solidarity ring. “Tento projekt využíva už existujúcu infraštruktúru na Slovensku. Kapacitne sme na to pripravení a v lete by sme ho vedeli začať naplno využívať,” priblížil Bodnár.
Nateraz je problémová časť na hranici Rumunsko a Maďarsko, pretože prepravné kapacity sú momentálne naplno využité.
Druhým projektom, ktorý sa mal začať stavať ešte pred pandémiou, no následne vypadol zo zoznamu priorít, je výstavba nového plynovodu z turecko-bulharskej hranice až na Slovensko s názvom Eastring.
Uzatvorenie dohody o dovoze plynu však hneď neznamená, že Slovensko sa v dodávkach plynu plne odtrhne od Ruska. “V blízkej budúcnosti pokryjú časť potreby Slovenska, je to možné kapacitne pripraviť,” podotkol Bodnár.
Po začiatku Putinovej vojny sa Európa zobudila zo závislosti na Rusku a významne klesol podiel ich plynu na starom kontinente. Kým v roku 2019 sa do Európy dovážalo zhruba dvesto miliárd metrov kubických, dnes je to podľa Bodnára okolo tridsať miliárd metrov kubických. “Závislosť na ruskom plyne významne klesla. Pokles však nastal v západnej Európe a náš región stále odoberá významné množstvo ruského plynu. Nedalo by sa tak povedať, že tento plyn by sa dal len tak bez následkov nahradiť,” dodal.