Existuje niekoľko možných odpovedí. Keď Lukašenko pocíti, že mu ochablo zdravie. Keď ho odísť prinútia demonštrácie, ktoré nedemokratický režim už nezvládne. A možno sa rozhodne vydržať na čele štátu až do konca svojho života, čo sa pri jeho samoľúbosti vôbec nedá vylúčiť.
Server Naša niva s dávkou irónie poznamenal, že Lukašenko konečne povedal kódové slovo, po ktorom sa rozhodne zostúpiť z piedestálu moci. „Odídem do dôchodku, až keď mi ľudia nejakým spôsobom povedia: Hotovo!" citovala ho agentúra BelTA. Dal si ešte jednu podmienku: „A keď bude stáť pri mne človek, ktorý nezradí, ktorý pôjde na barikády. Nebojácne. Ktorý nebude brať ohľad na nič, ani na svoj vlastný život." Napriek tomu, že do hlavy mu nikto nevidí, dá sa predpokladať, že náhradníka za seba nehľadá. A pokiaľ mu zdravie bude dobre slúžiť (v auguste oslávi 70. narodeniny), ani sa to nestane.
Lukašenko je očividne presvedčený, že bez neho by sa Bielorusko utápalo v ťažkých krízach. Najnovšie vyhlásil, že Bielorusi nikdy nežili lepšie ako dnes. Pripomenul zložité obdobie hospodárskeho úpadku po rozpade Sovietskeho zväzu (jeho zánik dosiaľ ľutuje) a porovnal ho so súčasnosťou: „Reálne príjmy Bielorusov desaťnásobne prevyšujú ich úroveň v polovici deväťdesiatych rokov."
Ako však vyzerá napríklad porovnanie so Slovenskom? Z bieloruských štatistických údajov vyplýva, že priemerná hrubá mesačná mzda dosahuje v prepočte 577 eur (na Slovensku to bolo vlani 1 430 eur). Ešte výraznejší rozdiel je vidieť v starobných dôchodkoch. Kým slovenskí penzisti v minulom roku priemerne poberali 643 eur mesačne, bieloruskí sa museli uspokojiť so štvornásobne menšou sumou.
Čítajte viac Načo sú Lukašenkovi vagnerovci? Odpovedá bieloruský expert
Na druhej strane treba spomenúť, že Bielorusi nemajú niektoré dôležité životné náklady také vysoké ako Slováci. Domácnosti odoberajú plyn a elektrinu za lacné peniaze, čo súvisí s výhodnými cenami ruských energetických surovín (Na revanš Lukašenko musí poslúchať šéfa Kremľa Vladimira Putina, asi najviac sa to potvrdilo vo februári 2022, keď umožnil jeho armáde zaútočiť proti Ukrajine aj z bieloruského územia.). Pochvaľovať si môžu aj motoristi, pretože za liter benzínu či nafty platia v prepočte necelých 70 eurocentov – skúste hľadať v pamäti, kedy naposledy ste tankovali v starej mene za 20 korún…
Lukašenko dáva opakovane najavo, že svojho nástupcu vidí v mužovi, ženu by nerád zažil vo funkcii hlavy štátu: „Skôr muž. Samozrejme. Pretože prezident je vrchný veliteľ ozbrojených síl." Vzápätí však prekvapil, keď vyslovil meno športovkyne, ktorá sa začala angažovať v politike. Poznamenal, že nič zlé sa neudeje, ak bude kandidovať hoci aj Anastasia Mirončiková-Ivanová. „Objaví sa v nohaviciach a rúbe drevo, ale stále je to mužská práca." (Lukašenko sa rád ukazuje so sekerou v ruke ako zručný hospodár.)
Táto atlétka, ktorej Lukašenko nedávno otvoril dvere do parlamentu, by sa však v budúcoročných voľbách o hlasy voličov uchádzať ani nemohla. „Má 35 rokov, prezidentský kandidát musí mať najmenej 40 rokov," upozornil server Naša niva.
Mirončiková-Ivanová v lete 2021, keď Lukašenko sfalšoval výsledky volieb vo svoj prospech, čo viedlo k veľkým demonštráciám, podporila jeho režim. Podpísala otvorený list niektorých bieloruských športovcov na podporu autoritárskeho vládcu. Inaugurácia Lukašenka bola asi v obave o bezpečnosť utajená, Mirončiková-Ivanová sa na tomto podujatí zúčastnila. Mohla to byť predzvesť jej politickej kariéry? Vysvitlo, že áno. Vo februári tohto roku ju zvolili za poslankyňu nového parlamentu.
Čítajte viac Čo by sa stalo, keby Lukašenko zomrel? Cichanovská má plán
Táto šarmantná blondína (kedysi mala vlasy gaštanovej farby) patrí medzi tých, čo Lukašenkovi pomáhajú zlepšovať jeho imidž. Samozrejme, aj ona rozpráva podobne ako on, lebo štátna propaganda nesmie mať nijakú trhlinu. Lukašenko je známy kritikou homosexuality, Mirončiková-Ivanová za ním nezaostáva. V jednom rozhovore sa napríklad sťažovala, že na atletických súťažiach ju občas vyrušovalo čokoľvek účelovo zobrazené v dúhových farbách.
Dúhovú vlajku gejov a lesieb Mirončiková-Ivanová neznáša. Keď získala bronzovú medailu na majstrovstvách sveta v skoku do diaľky, na krk si ju nikdy nezavesila: „Odstrihla som šnúru v dúhových farbách. Mám ju doma bez toho." Medailu nedostala v dejisku šampionátu, ale až neskôr: tretie miesto obsadila dodatočne po diskvalifikácii jednej Rusky pre doping. Na jeseň 2018 zistili podobný prehrešok aj Mirončikovej-Ivanovej, čo pre ňu znamenalo dva roky zákazu účasti na medzinárodných športových podujatiach.
Mimochodom, fanúšikovia ľahkej atletiky si možno spomenú na veľkú nepríjemnosť, ktorú Lukašenkova skokanka do diaľky zažila na letnej olympiáde v roku 2012. Podala skvelý výkon, ale domov odchádzala smutná. Jeden jej skok bol taký ďaleký, že mohla získať zlatú medailu. Nosila však veľmi dlhý vrkoč, ktorý v piesku vytvoril stopu. Rozhodcovia jej ubrali niekoľko dôležitých centimetrov, nakoniec jej patrilo až siedme miesto. Obrala sama seba nielen o zlato, ale aj o finančnú prémiu 60-tisíc dolárov.