„Hodnotenia, ktoré Wikileaks nelegálne získala a zverejnila, môžu aj nemusia predstavovať súčasný stav,“ sucho skonštatoval Washington. Podľa Bieleho domu už stav zadržiavaných preskúmala iná komisia a tá v mnohých prípadoch dospela k odlišným záverom ako pôvodné hodnotenia.
Z uniknutých záznamov vyplýva, že len približne 220 z guantánamských väzňov Spojené štáty označili za nebezpečných teroristov. Najväčšiu skupinu ľudí zadržaných po útoku na Afganistan, takmer štyri stovky, tvorili pešiaci – buď členovia Talibanu, alebo extrémisti z cudziny. Prinajmenšom 150 ľudí však dostalo do záznamov vyhlásenie „nebol zaznamenaný dôvod na presun“. Väčšinou išlo o nevinných Afgancov alebo Pakistancov vrátane farmárov, kuchárov alebo šoférov, ktorí sa do zajatia dostali buď omylom pre zhodu mien, alebo na základe udania, píše sa v prísne tajných dokumentoch.
Medzi zatknutými a prevezenými sa tak napríklad ocitol sedemdesiatročný Hadži Fajz Muhammad, ktorému lekári diagnostikovali stareckú demenciu, štrnásťročný Nakib Ulláh či kameraman Al-Džazíry Sami Hadždž, ktorého vypočúvali aj o pracovných postupoch arabskej spravodajskej siete.
Na druhej strane však v sieti uviazli aj veľké ryby ako mozog teroristických útokov na New York a Washington Chálid Šejk Muhammad a ďalší čelní predstavitelia Al-Kajdá, od ktorých vyšetrovatelia získali cenné informácie.
Väzenie na Guantáname, kde sú väzni zadržiavaní bez obvinenia a možnosti civilného procesu, je už od čias prezidenta Georgea Busha terčom ostrej kritiky zo strany ľudskoprávnych organizácií. Šéf Bieleho domu Barack Obama sľúbil väzenie po nástupe do funkcie okamžite zatvoriť, je to však zložitejšie, ako sa zdalo. Obama dokonca povolil obnovenie vojenských procesov s väzňami.