Pri tejto príležitosti zavítali do Bratislavy na pozvanie tunajšieho Dokumentačného strediska holokaustu traja hlavní aktéri filmu – Marta Wise, Tomy Shacham a Gabi Neumann.
Všetci traja sú aj na pamätnej fotografii z oslobodeného Osvienčimu. Vtedy to boli deti a v známom Múzeu Yad Vashem v Jeruzaleme ich dlho evidovali ako „poľské deti“. Dnes už je jasné, že pochádzajú zo Slovenska.
„Prv než nás deportovali do Poľska, okúsili sme koncentrák v Seredi a brutálne praktiky jeho veliteľa SS-Hauptsturmführera Aloisa Brunnera,“ rozpráva 75-ročný Shacham, učiteľ na dôchodku.
Shachamovci žili pred vojnou v Preseľanoch neďaleko Topoľčian. Mali tam hospodárstvo a nevodilo sa im zle, kým neprišla arizácia a deportácie. „Viackrát sme sa pokúšali ujsť do Maďarska, kde sme mali rodinu, ale nikdy sa to nepodarilo,“ pokračuje Tomy Shacham.
Koncom októbra 1944 sa ocitli v seredskom tábore. Boli tam síce iba týždeň, ale aj to stačilo, aby si urobili obraz o tamojších pomeroch. „Veliteľ Brunner bol sadista, každé ráno sa bavil tým, že sledoval zápas dvoch vyzlečených mladých Rómov,“ spomína Shacham. „Museli sa biť na život a na smrť. Ak to odmietli, poštval na nich psov.“
Foto: OR NEUMANN
„Brunner bol známy svojou brutalitou voči väzňom nielen vo Francúzsku, kde predtým pôsobil, ale i na Slovensku,“ potvrdzuje Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá skúmaním nedávno objavených dokumentov o seredskom tábore. Podľa niektorých svedectiev Brunner nešeril ani deti, o ktorých vyhlasoval, že sú to budúci teroristi.
Ešte väčšie peklo však čakalo Shachamovcov v Osvienčime. „Najťažšie bolo, keď nám deťom zobrali pri selekcii mamy, všetci sme vtedy na bloku plakali,“ dodáva Tomy. Ešte pred oslobodením tábora stratil otca i brata. Zahynuli počas pochodu smrti do iného koncentráku. Po vojne sa s matkou vysťahoval do Izraela.
Fotografiu trinástich osvienčimských detí prvýkrát uvidel v roku 1981. Uverejnil ju časopis Stern. „Keď som sa na nej spoznal, nemohol som sa ubrániť slzám,“ priznáva Shacham.
Po roku 1989 už viackrát navštívil Slovensko i rodné Preseľany. Oceňuje úsilie tamojšieho učiteľa Igora Pargáča, ktorý sprítomňuje Preseľancom zabudnutú históriu tamojších Židov, dokonca pripravil o tom filmový dokument.
Pred vojnou žilo v Preseľanoch vyše päťdesiat židovských rodín. Väčšinu vyviezli do vyhladzovacích táborov už v prvej vlne deportácií, mnohé sa už nikdy nevrátili. „Vďaka takýmto Pargáčovcom sme tu v širšom povedomí naďalej,“ uzatvára Shacham.