Doteraz zákon hovorí, že zastupiteľstvo môže plat starostu alebo primátora zvýšiť až na dvojnásobok. Po novom by sa však teoreticky mohol zvýšiť aj niekoľkonásobne. Právnik a komunálny poslanec v Banskej Bystrici Vladimír Pirošík pripúšťa, že pri navrhovanej dikcii zákona by sa mohlo stať, že v konečnom dôsledku bude celkový plat starostu vyšší ako doteraz.
O výške platu budú môcť rozhodovať zastupiteľstvá obcí a miest, ktorým sa však súčasne zruší možnosť udeľovať predstaviteľom samospráv odmeny.
„Prvotne nám nejde len o zníženie platov, snahou je všetko zviditeľniť. Bude slobodnou vecou samospráv, ako ohodnotia prácu starostov a primátorov,“ povedal jeden z predkladateľov novely zákona poslanec SaS Szilárd Somogyi. Na otázku, či nehrozí zneužívanie takejto voľnosti v odmeňovaní, povedal, že prvé volebné obdobie bude „vyšumením vína“ a ľudia prídu na to, že majú možnosť posielať do zastupiteľstiev miest a obcí takých ľudí, ktorí si to nedovolia.
Doterajšia prax podľa predkladateľov novely zákona ukázala, že schvaľovanie odmien nebolo verejnosťou kontrolovateľné. Ak by sa po novom starostom a primátorom namiesto odmien navýšil plat, obecné zastupiteľstvo by to muselo zverejniť, pretože informovať o platoch je povinné. Pirošík však hovorí, že z infozákona už teraz vyplýva povinnosť zverejňovať nielen plat, ale aj odmenu starostu.
Analytik INEKO Peter Goliaš vníma návrh na zníženie platov pozitívne ako súčasť opatrení zameraných na zníženie verejných výdavkov a tým aj deficitu verejných financií. "Štát by mal ale predovšetkým stanoviť také pravidlá vrátane sankcií, aby obce hospodárili vyrovnane a nedostávali sa do deficitu či do nadmerného zadlženia. Súčasne by bolo podľa analytika dobré povinne zverejňovať na viditeľnom mieste platové podmienky starostov a primátorov vrátane všetkých odmien, aby boli nútení obhájiť si ich pred občanmi.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora sa nebráni žiadnym návrhom.. „Námety posúdime, je to citlivá téma. Ak by sa malo o nej diskutovať, tak v kontexte všetkých volených predstaviteľov,“ povedal. Podľa neho odmeny v samospráve nie sú tou najpodstatnejšou položkou, ale sú to náklady na výkon samosprávnych kompetencií.
Návrh zákona však ešte nemusí prejsť. Podľa poslanca parlamentu z koaličného KDH Júliusa Brocku by sa „nemalo lietať z extrému do extrému“. Považuje za lepšie, ak je v zákone stanovená horná hranica platu predstaviteľov samospráv, lebo sa to „nedá zneužiť ako v prípade, keď tam horná hranica nebude“. Niektorí ďalší poslanci parlamentu, ktorí sa uchádzajú o post starostu či primátora, sa k téme platov v samospráve nechceli pred komunálnymi voľbami vôbec vyjadriť.
Podľa novely by sa starostom malo skrátiť aj odstupné. Ak by funkciu vykonávali aspoň rok, mali by dostať trojnásobok ich priemerného mesačného platu. V súčasnosti majú nárok na päťmesačné odstupné, ak boli vo funkcii 4 roky. Návrh zdôvodňujú tým, že Zákonník práce prikazuje pôvodným zamestnávateľom prijať do zamestnania starostov po skončení výkonu verejnej funkcie. Neplatí preto argument, že starostovia mali problém po skončení ich mandátu sa opäť zamestnať.
Zastupiteľstvám obcí s menším počtom obyvateľov, ktoré musia platiť mzdové odvody aj v prípade, že starosta plat nepoberal, dáva novela možnosť so súhlasom starostu znížiť im plat na nulu a tým odbremeniť obec od povinných odvodov.
Jedným z riešení by mohlo byť aj spájanie obcí. Šéf ZMOS-u Sýkora však otázku spájania obcí považuje za citlivú tému. Politici by ju mali podľa neho otvoriť pred parlamentnými voľbami, aby na ňu dostali mandát od občanov.