Za rozšírenie eurovalu hlasovalo 523 zákonodarcov, 85 boli proti a traja sa zdržali. Podobný výsledok sa predpokladal, pretože návrh vopred podporili aj dve najsilnejšie opozičné strany.
Čaká sa tak hlavne na to, ako sa zachovajú poslanci vládnej koalície kancelárky Angely Merkelovej. Zhruba dve desiatky ich rozšírenie fondu odmietajú ako neefektívne riešenie dlhovej krízy. Vláda by tak pri jeho presadzovaní mohla byť závislá na hlasoch opozície. V prípade, že sa ukáže, že kancelárka nemá vlastnú väčšinu, vyzvala ju už opozícia na rezignáciu.
Celkové finančné garancie v záchrannom fonde majú byť podľa júlovej dohody predstaviteľov eurozóny navýšené na 780 miliárd eur, aby fond mohol poskytovať pôžičky v pôvodne zamýšľanom objeme 440 miliárd eur. Zároveň má EFSF získať niektoré nové právomoci.
Nemecko je ako najväčšia ekonomika eurozóny aj najväčším prispievateľom do záchranného fondu. Podiel jeho garancie má vzrásť zo súčasných 123 miliárd eur na 211 miliárd. To sa však nepáči väčšine nemeckej verejnosti, medzi ktorou rastie neochota pomáhať štátom, ktoré sa do dlhových problémov dostali svojou neuváženou fiškálnou politikou.
Cyperský parlament vo štvrtok bez problémov schválil rozšírenie právomocí EFSF. Schválená legislatíva umožní zvýšiť garancie Cypru v rámci záchranného mechanizmu eurozóny z 863 miliónov na 2,029 miliardy eur. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec cyperského parlamentu.
Estónsky parlament tiež vo štvrtok večer schválil posilnenie EFSF. Hlasovanie sa skončilo pomerom hlasov 59 ku 18. Pobaltská krajina sa stala v poradí 13. krajinou zo 17-člennej eurozóny, ktorá tak urobila. Estónsky príspevok do 440-miliardového systému záruk je menší ako dve miliardy.