Kobajaši a Masukawa Nobelovu cenu získali za „objavenie pôvodu tzv. narušenej symetrie, ktorá predpokladá existenciu najmenej troch skupín kvarkových častíc vo vesmíre“.
V teórii vysvetľovali pôvod asymetrie medzi hmotou a antihmotou od čias Veľkého tresku.
Ich hypotézy a výpočty sa stali základnými prvkami štandardného modelu, prostredníctvom ktorého moderná fyzika vysvetľuje vesmír.
Vysvetlili, že ak by príroda „fungovala“ úplne symetricky, vo vesmíre by nebola žiadna hmota, pretože hmota s antihmotou by sa vzájomne zničili.
„Keby tu bola symetria, všetko vo vesmíre by sa požralo a vôbec nič by neexistovalo,“ povedal český fyzik Petr Kulhánek. Neexistovali by teda hviezdy, Zem ani ľudia.
Nesymterickosť má ale za následok, že kvarky, ktoré patria medzi najmenšie častice, sa v prírode nachádzajú v troch generáciách. Z prvej generácie sú tvorené neutróny a protóny. „Zvyšné generácie vieme v súčasnosti vytvoriť iba umelo, napríklad na urýchľovačoch vo švajčiarskom CERNe (Európska organizácia jadrového výskumu),“ uviedol Kulhánek. „Druhá a tretia generácia kvarkov existovali na počiatku vesmíru a rozhodli o tom, ako dnešný vesmír vyzerá,“ dodal.
V prípade Nambua výbor ocenil jeho objavy v oblasti subatómovej fyziky, konkrétne ide o jav zvaný spontánne narušenie symetrie.
Ocenení fyzici si rozdelia čiastku vo výške desať miliónov švédskych korún. Nambuovi, Američanovi japonského pôvodu, pripadne polovica finančnej čiastky, Kobajaši a Maskawa sa podelia o druhú.
Obrad odovzdávania prestížnych ocenení, peňažných odmien a zlatých medailí sa uskutoční tradične 10. decembra, v deň smrti vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela v roku 1896.