Dnes si ale niektorí voliči myslia, že demokrat Obama (51) ich nádeje nenaplnil. Kameňom úrazu je v USA hlavne stagnujúca ekonomika. Napriek tomu však prezident v súboji s republikánom Mittom Romneym dokázal svoj úrad obhájiť.
Na začiatku svojho funkčného obdobia v roku 2009 Obama zdedil krajinu v recesii – dve nezaplatené vojny, najhorší ekonomický útlm za posledných 80 rokov, kolabujúci systém zdravotného poistenia, vysokú nezamestnanosť a zlú medzinárodnú reputáciu USA. Prezident mal odvážne plány, nie všetky sa mu ale podarilo splniť. Znovuzvolením požiadal o možnosť tieto resty dotiahnuť. Američania by ocenili predovšetkým zlepšenie zamestnanosti a zníženie štátneho dlhu.
Najväčším Obamovým úspechom, aspoň podľa jeho vlastných slov, je presadenie zdravotnej reformy. V júni ju podporil Najvyšší súd, a to vrátane sporného povinného zdravotného poistenia (od roku 2014). Presadenie reformy trvalo 18 mesiacov a prinieslo veľa kompromisov a vyčerpávajúci politický boj. Šéf Bieleho domu zákon odôvodňuje snahou sprístupniť starostlivosť desiatkam miliónov Američanov bez zdravotného poistenia aj snahou o skrotenie rastúcich nákladov na zdravotníctvo.
Na domácom poli sa ďalej zasadil o stimulačný plán na podporu ekonomiky a prispel k záchrane amerického automobilového priemyslu. Obama tiež ako prvý prezident USA otvorene podporil sobáše osôb rovnakého pohlavia. Jeho vláda zrušila aj pravidlo „nepýtaj sa a mlč“, ktoré zakazovalo homosexuálom otvorene hlásiacich sa k svojej orientácii slúžiť v armáde. Nesplneným sľubom naopak zostáva proklamované zatvorenie väznice Guantánamo pre podozrivých z terorizmu.
→
Šéf Bieleho domu splnil sľub ukončiť vojnu v Iraku, pokračuje aj sťahovanie vojakov z Afganistanu. Uznanie demokratického sveta i vzrast popularity si Obama pripísal za vlaňajšie dolapenie a zabitie Usámu bin Ládina, šéfa Al-Kajdy. Podľa pozorovateľov sa podarilo túto teroristickú sieť oslabiť. Pozitívne je hodnotené aj uzavretie americko-ruskej zmluvy START o obmedzení jadrových arzenálov. Obama pri príležitosti jej podpisu v roku 2010 zavítal druhýkrát do Prahy.
Naopak za očakávaniami prezident zostal vo veci riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu. S izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom má Obama skôr napäté vzťahy kvôli rozdielnym názorom na výstavbu izraelských osád na palestínskych územiach aj kvôli vzájomným antipatiám. Najmä republikáni Obamu kritizujú za mäkký prístup voči Iránu či Rusku. S nevôľou sa u nich stretlo aj zrušenie plánu na výstavbu systému protiraketovej obrany v ČR a Poľsku.
Barack Hussein Obama sa narodil 4. augusta 1961 v havajskom Honolulu, otec pochádzal z Kene, matka bola bielou Američankou. Vyštudoval politické vedy na Columbijskej univerzite (1983) a právo na Harvarde (1991). Profesijnú dráhu začal ako právnik nezamestnaných v Chicagu. Na právnickej fakulte tamojšej univerzity tiež prednášal (1992 až 2004). S politikou začal ako senátor v štáte Illinois (1997 až 2004), v novembri 2004 bol zvolený do amerického Senátu.
Obama, považovaný za skvelého rečníka, bol za prezidenta inaugurovaný 20. januára 2009 po tom, čo vo voľbách porazil republikána Johna McCaina. Ešte koncom toho istého roka získal Nobelovu cenu za mier. Jej udelenie ale vzbudilo zmiešané reakcie. Okrem pochvalných hlasov sa totiž ozvalo aj veľa kritikov, podľa ktorých prezident počas tak krátkeho pôsobenia vo funkcii nedosiahol konkrétnych výsledkov.
Od roku 1992 je Obama ženatý. S manželkou Michelle, ktorá je tiež právničkou, majú dve dcéry – Malí Ann (1999) a Sashu (2001). Prezident rád relaxuje športom, v obľube má najmä basketbal, alebo počúvanie hudby. Napísal autobiografiu Dreams from My Father (Cesta za snami môjho otca) a politickú analýzu The Audacity of Hope (smelosť nádeje). Obe knihy sa stali bestsellermi.
Vizitka prvej dámy Michelle Obamovej (48):
Dátum a miesto narodenia: 17. januára 1964 v Chicagu; vyrastala v tamojšej South Side, najchudobnejšej štvrti v meste
Vzdelanie: univerzity v Princetone (sociológia) a na Harvarde (právo)
Kariéra: asistentka chicagského starostu; pracovala vo vysokých manažérskych funkciách na Chicagskej univerzite a v jej fakultných nemocniciach; prvá dáma USA (od 20. januára 2009)
Aktivity v úlohe prvej dámy:
- V roku 2010 spustila verejnú kampaň nazvanú hýbte sa, ktorá má zastaviť šírenie detskej obezity. Tá už podľa nej v USA prerástla do epidémie. Aby Obamová upozornila na dôležitosť zdravého stravovania, začala dokonca na záhrade Bieleho domu zahradničit.
- Spoločne s manželkou amerického viceprezidenta Jill Bidenovou vlani začala iniciatívu nazvanú Joining Forces, v ktorej povzbudzuje všetkých Američanov na pomoc vojakom a ich rodinám. V rámci toho si Obamová aj zahrala v detskom sitkome iCarly.
- Pred dvoma rokmi zožala kritiku za luxusnú dovolenku s priateľmi v Španielsku v čase krízy. Aj keď si ju financovala sama, americký daňový poplatník musel zaplatiť jej ochranku a doprovod.
- Prvá dáma tento rok odmietla závery knihy The Obamas (Obamovci), podľa ktorej jej politické názory vyvolávali spory s prezidentovým poradcom. Uviedla, že je už unavená z toho, ako sa ju niektorí ľudia stále snažia vykresliť ako „nahnevanú černošku“.
Rodina: je vydatá od roku 1992; s Barackom Obamom sa spoznali koncom 80. rokov v advokátskej firme, kde mala Michelle o niečo staršieho stážistu na starosti. Majú dve dcéry – Malí Ann (1999) a Sashu (2001).
Ostatné:
- Je typickou predstaviteľkou amerického sna. Zo skromných pomerov sa dokázala vypracovať na prvú černošskú advokátku v známej chicagskej kancelárii. Je aj prvou „prvou dámou“ tmavej pleti.
- Svojho muža od vstupu do politiky spočiatku odrádzala. Potom, čo ale Obama vstúpil do prezidentskej kampane, stála už po jeho boku. Vynútila si však, že musí prestať fajčiť. Čo viacmenej splnil.
- Obamová je rovnako zdatná rečníčka ako prezident. Na verejnosti pôsobí sebaisto a uhladene. Je oceňovaná za svoju inteligenciu, humor a vyslúžila si prezývku Obamova „ostrejšia polovička“.
- Jej stúpenci ju prezentujú ako novú Jackie Kennedyovú. Má dobrý vkus a potrpí si na nenútenú eleganciu.
O 182 centimetrov vysokej a športovo vyzerajúcej Obamovej sa vie, že okrem známych módnych značiek sa nerozpakuje siahnuť ani po lacnejšej konfekcii.