Breivik na súde uviedol, že sa zo všetkého najviac obával, že jeho falošná policajná uniforma nie je dostatočne presvedčivá a že ho niekto odhalí ešte pred začatím masakru. Po príchode na ostrov najprv zastrelil bezpečnostného strážcu, ktorý bol mimo službu, a následne dlhoročnú vedúcu tábora.
Keď po prvých výstreloch vypukla panika, atentátnik sa vydal za najväčším prúdom ľudí smerom do jedálne. „Rozhodol som sa, že pôjdem do budovy a zabijem toľko ľudí, koľko bude možné,“ povedal pri súdnom pojednávaní. Keď začal strieľať do účastníkov tábora, vraj ho prekvapila reakcia jeho obetí. „Niektorí boli úplne stuhnutí, nedokázali utiecť. Úplne strnuli na mieste. To je niečo, čo v televízii nikdy neukazujú, bolo to veľmi zvláštne,“ povedal.
Terorista tiež popisoval, ako kričal na utekajúce deti „Dnes zomriete, marxisti!“. Vykreslil, ako sa prikradol k chlapcovi, ktorý počúval hudbu zo slúchadiel, a zavraždil ho strelou do hlavy.
Breivikovo chladnokrvné popisovanie toho, ako pripravil o život 69 ľudí, súdnu sieň šokovalo. Príbuzní obetí podľa prítomných novinárov vzlykali, objímali sa a navzájom sa snažili utešiť, plakalo aj mnoho novinárov. Súd kvôli pohnutej atmosfére pojednávanie na pol hodiny prerušil.
Breivik je od pondelka súdený za teroristické útoky z vlaňajšieho 22. júla: ešte pred masakrom na ostrove Utöya vtedy ďalších osem ľudí zomrelo pri explózii nálože, ktorú odpálil v centre Osla. Atentátnikovi hrozí 21 rokov väzenia s možnosťou opakovaného predlžovania až na doživotie, alebo internácie v psychiatrickej liečebni, ak súd dospeje k záveru, že bol nepríčetný. Breivik sa k svojim činom priznal, ale vinu popiera; konal vraj v sebaobrane v rámci boja proti multikulturalizmu a proti moslimskému prisťahovalectvu.
Breivik: Som veľmi sympatický človek
Breivik súdu tiež povedal, že je v podstate veľmi milý človek, ale naučil sa blokovať svoje emócie. „Za normálnych okolností som veľmi sympatický človek,“ uviedol. Dodal, že strávil roky meditovaním a cvičením „deemocionalizovania sa“, než bol pripravený na masakru.
„Bol som (emocionálne) normálny, kým som v roku 2006 nezačal s cvičením,“ povedal Breivik, pričom sa označil za „starostlivú osobu“. Podľa jeho slov si treba zvoliť taktiku a stratégie na dehumanizovanie nepriateľa, ktorého videl ako legitímny cieľ.
„Ak by som to nespravil, nezvládol by som to,“ poznamenal na margo svojich útokov v Osle a na ostrove Utöya. Priznal tiež, že to boli „strašné barbarské činy“ a preto musel na svojej psychike pracovať veľa rokov. „Nemôžete poslať do vojny nepripraveného človeka,“ zdôraznil.
Breivik tiež súdu vysvetlil, že sa považuje za militantného nacionalistického „rytiera“ hrdinsky bojujúceho za ochranu „etnických Nórov“ pred ich vyhladením „moslimskou inváziou“, ktorú spôsobila veľkorysá imigračná politika vládnej Robotníckej strany.
Zároveň sa posťažoval, že nórske a európske médiá diskriminujú ultranacionalistov, ako je on. Ak by mal totiž pocit, že férovo pokrývajú populistickú, protiimigračnú Stranu pokroku pred parlamentnými voľbami v roku 2009, útoky by údajne neuskutočnil.