Zaťažený je dýchací systém, pohybový systém aj tráviace ústrojenstvo. Problémy môžu mať alergici aj ľudia s psychiatrickým ochorením. „Zdravý, mladý organizmus sa prispôsobí lepšie, starší človek s chronickými ochoreniami má ťažkosti,“ dopĺňa.
Podľa Dušana Liptáka, všeobecného lekára z Veľkého Šariša, pri výrazných zmenách tlaku trpia aj ľudia s neurologickým ochorením. „Vznikajú migrenózne záchvaty, môže sa zhoršiť aj diabetes, ak je pacient menej stabilizovaný. Objavujú sa infarkty a náhle cievne mozgové príhody,“ varuje Lipták.
Detskí pacienti, ako tvrdí doktorka Marta Špániková z Bratislavy, na zmeny počasia môžu aj nemusia zareagovať. „Závisí to od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu a temperamentu,“ hovorí detská lekárka a upozorňuje mamičky, že sa netreba ľakať, keď je vonku tridsaťpäť stupňov a ich dieťa má nádchu. „Hlien na horných dýchacích cestách chráni ich sliznicu pred chladom aj prehriatím,“ hovorí.
Častým javom pri výrazných zmenách teploty je herpes. Dá sa liečiť, ale podľa Liptáka je to „výsledok zvýšenej psychickej alebo fyzickej záťaže, ktorú už organizmus nezvláda“. Preto odporúča, aby ľudia počas dní, ktoré sú pre organizmus náročnejšie, zvoľnili. „Treba si nájsť čas na odpočinok, aby organizmus znášal výkyvy počasia ľahšie,“ radí lekár.
Počasie v posledných dňoch sa v porovnaní so situácia zo začiatku júla, keď padali na mnohých miestach rekordy maximálnej teploty, radikálne zmenilo. Na hrebeňoch Tatier včera dokonca snežilo.