Pacienti na liekoch neušetria ani vtedy, ak ministerstvo zdravotníctva presadí nový výpočet ceny liečiv. Tvrdia to odborníci, ktorí tak oponujú vyjadreniam ministra Uhliarika, že po zmenách budú „doplatky nižšie ako doteraz".
Podľa odborníkov je pravdepodobné, že tento zámer sa skončí rovnako ako sľubované uhrádzanie poplatkov za lieky dôchodcom a sociálne slabším, na ktoré nebude mať podľa prepočtov nárok takmer nikto.
Doplatok pacienta za lieky, ktorý sa dnes vypočítava ako rozdiel medzi celkovou cenou lieku a úhradou zdravotnej poisťovne, by mal byť po novom v určitej skupine liečiv pevne stanovený bez ohľadu na konečnú cenu lieku. Pre pacienta by to znamenalo, že za niektoré antibiotiká by v lekárni zaplatil rovnakú sumu, aj keby výrobca ich cenu po čase znížil.
„Nemyslím si, že sa niečo dramaticky zmení pre pacientov, lebo podobná situácia je už v podstate aj teraz. Aj dnes majú lieky svoj fixný doplatok, keďže prevažná väčšina liekov v lekárňach je v maximálnych cenách," hovorí viceprezident Asociácie lekárnikov Slovenska Igor Minarovič. Upozorňuje tiež, že ceny liekov sa nedajú stále znižovať, a preto pochybuje, že po týchto zmenách dôjde ešte k nejakému výraznému poklesu nákladov verejných zdrojov. „V princípe akákoľvek zmena sa tu spraví, bude len kozmetická. Potenciál úspory je tu nižší, ako keby sa zmeny robili niekde inde."
Podobný názor má aj lekárnik Peter Stanko. Podľa neho by navyše náklady na lieky neboli také vysoké, keby sa robili správne systémové kroky. „V súčasnosti sú náklady ľudí na lieky približne na 30 percentách, zvyšných 70 percent sú náklady nemocníc. Keby štát zvýšil tých 70 percent a platil by nemocniciam a zdravotníkom viac, aspoň na úrovni Českej republiky, zistili by sme, že máme výdavky niekde na úrovni priemeru Európskej únie," povedal.
Stanko poukazuje aj na to, že výdavky na lieky nie sú na Slovensku v skutočnosti až také vysoké, ako hovoria oficiálne štatistiky. Na výpočet spotreby liekov sa totiž u nás používa stará metodika, ktorou sa už v iných krajinách dávno neriadia. „Započítavajú sa do nich aj tie, ktoré idú na nemocničnú starostlivosť, hoci sú uhrádzané v rámci celých balíkov za jednotlivé výkony a nie ako samostatné lieky," vysvetlil Stanko.
Niektorí spochybňujú aj nové pravidlá, na základe ktorých chce ministerstvo zdravotným poisťovniam povoliť zisk. Ten by mohli podľa návrhu rezortu vytvárať iba v tom prípade, ak by určitú sumu zo zisku odvádzali do dvoch rezervných fondov. Jeden fond má slúžiť poisťovniam pre prípad, že by mali finančné problémy, a druhý na uhrádzanie plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencov.
Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer) tvrdí, že tieto pravidlá nič zásadné neriešia. „Rezervný fond pacientovi nezabezpečí uhradenie plánovanej zdravotnej starostlivosti, lebo po schválení štátneho rozpočtu majú zdravotné poisťovne reálne menšie príjmy z verejného zdravotného poistenia.“ Rovnako tak to podľa neho neskráti ani čakacie listiny na plánované operácie. „Toto opatrenie reálne pacientom nepomôže. Keby zdravotné poisťovne mali financie, tak by ich na skrátenie čakacích listín azda už použili," dodal Raši.
Ak majú z obnovenia možnosti vytvárať zisk profitovať aj pacienti a nielen zdravotné poisťovne, budú sa musieť podľa analytika INESS Juraja Karpiša prijať aj ďalšie opatrenia. „Požiadavku na existenciu technických rezerv a rezervného fondu zdravotných poisťovní pred vyplácaním zisku považujem za legitímnu. No ak má z opätovnej legitimizácie zisku profitovať aj poistenec, je okrem navrhovaných opatrení dôležité nastaviť poistný systém tak, aby zdravotné poisťovne mohli medzi sebou reálne súťažiť v kvalite a cene nakúpenej zdravotnej starostlivosti." To sa dá podľa neho dosiahnuť napríklad zavedením konkurencie v cene zdravotného poistenia a rozdelením dominantnej štátnej poisťovne.
Dve z troch zdravotných poisťovní na otázku Pravdy, či sa neobávajú zadlžovania, ak budú musieť zo svojho už teraz malého balíka zdrojov vyčleňovať peniaze nielen na zdravotnú starostlivosť svojich poistencov a vlastné prevádzkové náklady, ale aj do rezervných fondov, odmietli odpovedať. „Všeobecná zdravotná poisťovňa sa k návrhu vyjadrí v rámci pripomienkového konania,“ odkázala hovorkyňa najzadlženejšej poisťovne Petra Balážová. Súkromná Union sa vyjadrovať nebude vôbec. „Eureko si predložený návrh starostlivo preštuduje, k predloženému návrhu sa však nebude vyjadrovať," uviedol hovorca akcionára súkromnej zdravotnej poisťovne Union Bern Rensen.
Jedine zdravotná poisťovňa Dôvera sa vyjadrila, že s reguláciou tvorby zisku v takejto podobe súhlasí a strát sa neobáva.