Odklad operácií je na hrane, pacienti sú bezmocní

Podľa odborníkov je tento stav protizákonný, ale pacienti sa na odklad ošetrenia môžu sťažovať iba v prípade, ak dôjde k vážnemu ohrozeniu na živote, prípadne k úmrtiu blízkeho.

„Ten stav, ktorý momentálne je, už prekročil hranicu ústavy. Podľa mňa pacienti už nedostávajú to, čo by podľa ústavy dostávať mali,“ zhodnotil súčasnú situáciu v zdravotníctve právnik Ondrej Škodler.

Ako už Pravda informovala, vo viacerých nemocniciach pribúdajú prípady, keď lekári posielajú pacientov domov a odsúvajú ich na čakacích listinách na operácie. Dôvodom sú prekročené mesačné limity, ktoré sú v nemocnici určované na základe toho, koľko prostriedkov dostávajú od zdravotných poisťovní. Keďže tých nie je dostatok, napríklad na urológií v nemocnici na Kramároch, kde bežne mesačne odoperujú 130 poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, od septembra môžu ošetriť už len 38.

Podobné limity sa však týkajú viacerých oddelení a ako varujú lekári, pri takýchto normách už ide pacientovi o život.

Príkladom je onkologická pacientka z Bratislavy, ktorej mal byť pred niekoľkými dňami vyoperovaný nádor z prsníka, v deň zákroku ju však museli poslať domov. „Museli sme zrušiť jej operáciu, pretože sme už prekročili limit a jej operácia nebola akútna. Táto pacientka už pritom mala zaplatenú aj nadštandardnú izbu, kde celý deň čakala na zákrok,“ povedala mladá lekárka, ktorá si z obavy o problémy v zamestnaní neželá byť menovaná.

Podľa Škodlera sa pacientka v takomto prípade nemôže súdiť, pokiaľ nešlo o akútnu operáciu. Odškodné za zaplatenie nadštandardnej izby by pravdepodobne však vysúdila. „Som presvedčený, že keby sme s takýmto prípadom išli do súdneho sporu, tak by sme vyhrali. Aj keď nemocnica by sa zrejme bránila, že tú izbu využívala, ale v globále bola užívaná zbytočne. Neposlúžila totiž tomu účelu, pre ktorý si ju pacient zaplatil,“ povedal.

Vo väčšine prípadov sa však pacienti odškodnenia za to, že čakajú na ošetrenie aj niekoľko mesiacov, nedočkajú. Podľa zákona totiž nemocnice, respektíve zdravotné poisťovne môžu svojich poistencov na čakacích listinách odsúvať až 12 mesiacov. „Ak poistenec čaká na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti viac ako rok, môže podať podnet na úrad, ktorý preverí postup zdravotnej poisťovne,“ povedala hovorkyňa úradu pre dohľad Radoslava Miklášová. "Pokiaľ sa zdravotný stav pacienta zmení a spĺňa kritériá na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, musí mu byť táto zdravotná starostlivosť poskytnutá. Ak je v takomto prípade operácia odložená, je to postup v rozpore so zákonom,” doplnila.

V praxi to teda znamená, že pacient si musí počkať, až kým sa jeho zdravotný stav výrazne zhorší, aby sa mohol domáhať ošetrenia, ktoré mu nemôže byť odmietnuté.

Paradoxom pritom je, že akékoľvek limitovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti je podľa právnikov protizákonné. Zákon totiž hovorí o tom, že nemocnice si so zdravotnou poisťovňou zmluvne dohadujú rozsah zdravotnej starostlivosti. „Poisťovne si to však začali vysvetľovať tak, že nakupujú objem zdravotnej starostlivosti, ktorý stanovili limitmi,“ povedal Škodler.

S limitmi v nemocniciach pritom majú problém aj samotní poslanci. „V zdravotníctve musí byť nejaký typ regulácie, ale cesta limitov je veľmi nešťastná. Podľa mňa by nemali existovať žiadne limity, pretože je to mimoriadne deformujúci prvok, ktorý zanecháva stopy napríklad v podobe zadlženosti nemocníc či nevznikania nových oddelení. Navyše, ak nemocnice už posielajú pacientov domov, je to problém,“ povedal Peter Kalist (SaS), ktorý uznáva, že je potrebná zmena systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

„Ak nemocnica bežne vykoná 300 operácií a jej limit je 100, tak je to likvidácia oddelenia aj nemocnice. Stačí totiž, aby jej prišlo na konci mesiaca pár akútnych prípadov, ktoré musia ošetriť, a už idú do strát,“ povedal bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer), ktorý by za ideálny stav považoval, ak by minimálne koncové nemocnice nemali nijaké limity.

Pacienti však už nemajú trpezlivosť čakať na ideálny stav. Pýtajú sa, prečo by mala byť zdravotná starostlivosť o nich stále odkladaná, ak si poctivo platia zdravotné odvody. „Celý život si platím zdravotné poistenie. Nedovolím si ísť ani na PN-ku, a to mám pritom postihnuté dieťa. Ak mi majú poskytovať iba akútnu zdravotnú starostlivosť, tak by ma naozaj zaujímalo, či budem platiť menšie zdravotné odvody,“ povedala Alena Ištvancová z východného Slovenska.

Aby sa situácia v slovenskom zdravotníctve zmenila tak, aby pacienti mohli byť spokojní, podľa analytika INEKO Dušana Zachara by sa mal štát konečne odhodlať presne zadefinovať takzvaný základný balík zdravotnej starostlivosti. „Teda rozsah starostlivosti vrátane jej časovej dostupnosti, ktorý má byť udržateľným spôsobom uhrádzaný z povinného verejného zdravotného poistenia, ako aj diagnózy, pri ktorých si bude musieť pacient priplácať sám, respektíve sa na ne dobrovoľne pripoistí. Dnes je totiž už zrejmé, že na financovanie zákonných nárokov ľudí na takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti verejné zdroje nestačia,“ myslí si Zachar.