V Káhire koluje vtip, ktorý je príznačný pre arabské ulice: „Lietadlo bin Alího priletelo do Šarm aš-Šajchu (rezidencia egyptského prezidenta Husního Mubaraka) nie preto, aby tam ostalo, ale aby nabralo viac cestujúcich!“.
Tuniská „jasmínová revolúcia“ je prvým podobným ľudovým povstaním, ktoré dokázalo zvrhnúť šéfa štátu v arabskej krajine. To môže byť zdrojom inšpirácie pre iné časti regiónu, domnieva sa Amr Hamzaví zo Strediska pre Blízky východ americkej nadácie Carnegie.
Ingrediencie, ktoré nachádzame v Tunisku, sú prítomné aj inde. A to od Maroka po Alžírsko, od Egypta po Jordánsko, či už ide o nezamestnanosť, policajné represie alebo prehrešky voči demokracii, uvádza Hamzaví.
Príklad Tuniska tiež ukazuje, že zmena môže vzísť aj zo samotnej arabskej spoločnosti. „Nebola potrebná žiadna invázia ako v Iraku. Je to ohromná lekcia pre autokratické režimy,“ zdôrazňuje Amr Hamzaví.
„Táto bezprecedentná udalosť v arabskom svete bude mať nepochybne ohlas vo viacerých krajinách regiónu,“ predpovedá libanonská tlač.
Hneď od piatkového večera sa desiatky Egypťanov pridali v Káhire ku skupine Tunisanov, ktorí oslavovali pred svojou ambasádou odchod tuniského prezidenta po 23 rokoch pri moci. „Počúvajte Tunisanov, teraz je rad na vás, Egypťania,“ skandovali účastníci demonštrácie.
Politika na Blízkom východe sa ľahko prelieva z jednej krajiny do druhej vďaka priechodnosti hraníc a spoločnej kultúre," tvrdí analytik z Marylandskej univerzity na východe Spojených štátov Bilal Saab.
V Alžírsku, ktoré s Tuniskom susedí, sa tento mesiac takisto uskutočnili krvavé nepokoje na pozadí zvýšenia cien základných potravín. V Jordánsku v piatok demonštrovali tisíce osôb v niekoľkých mestách proti nezamestnanosti a inflácii. Ľudia tu takisto požadovali zvrhnutie vlády.
Aj keď je odkaz z Tuniska v ostatných častiach arabského sveta silne vnímaný, jeho dopad v krátkodobom horizonte a riziko jeho šírenia je zatiaľ ťažké odhadovať, zdôrazňujú niektorí odborníci. Neistoty, ktoré ešte súvisia s vývojom v Tunisku, totiž podľa nich nabádajú k opatrnosti.
„Tuniský odkaz je veľmi silný. Samozrejme je ťažké odhadnúť, či sa môže v Alžírsku či Egypte stať to isté, čo sa stalo v Tunisku,“ usudzuje istý egyptský analytik. Podľa neho taktiež netreba podceňovať schopnosť autoritárskych režimov prežiť.
Tunisko je krajina, v ktorej režim neponechával občianskej spoločnosti a opozícii žiaden priestor, zatiaľ čo v Egypte je v tomto smere situácia voľnejšia, čo umožňuje ľuďom vyžiť sa a zabrzdiť sociálny výbuch.
„Schopnosť arabských režimov prevziať iniciatívu po ťažkých chvíľach je ohromná,“ zdôraznil riaditeľ výskumu na univerzite Sciences-Po v Paríži Zaki Laidi. Vlády krajín v regióne sa taktiež často zmieňujú o riziku, že politické zmeny využijú islamisti, dodala AFP.