Pred prvým kolom to medzi Pellegrinim a Dankom iskrilo a predseda SNS sa neštítil takmer žiadnych invektív na adresu svojho koaličného partnera. Od pôvodných personálnych požiadaviek nakoniec SNS upustila, no staré rany otvorila oficiálne neobsadená stolička predsedu parlamentu, ktorú Danko požaduje od vzniku koalície. A chce ju znova.
Koaličná dohoda na novom šéfovi NR SR preto ešte nepadla. Iný názor má aj líder SNS. Raši potrebuje na zvolenie 76 hlasov, čo pri prípadnej chýbajúcej podpore SNS nezíska a opozícia Rašiho zatiaľ podporiť neplánuje.
Ficova stratégia
Fico sa v Sobotných dialógoch netajil tým, že vo vzťahu Smeru a Hlasu sú isté špecifiká, ktoré zohľadnili aj v kampani na podporu Pellegriniho v prezidentských voľbách. „Ušili sme podporu pánovi Pellegrinimu na mieru,“ povedal. Výraznú mobilizáciu voličov Smeru a SNS, ktorí pomohli lídrovi Hlasu k jeho zvoleniu za šiestu hlavu štátu, zdôraznil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Čítajte viac Najprv to hovoril Fico, teraz Danko. Zmení Pellegriniho odchod politickú mapu? Líder Hlasu v paláci je pre SNS dobrou zámienkou
Napriek tomu, že podľa koaličnej zmluvy by sa nemalo okrem nominácií Hlasu meniť nič, Fico cez víkend vypustil do koaličného sveta svoju predstavu o tom, ako by sa mali posty prerozdeliť. „Či sa na mňa bude niekto hnevať, alebo nie, poviem to presne. Nechajme emócie opadnúť, pozerajme na to, čo sa bude diať ďalej. Absolútne najlepšie riešenie pre Slovensko by bolo, keby vo vládnej koalícii vznikla dohoda, aby bol prezidentom už zvolený Peter Pellegrini, predsedom vlády by bol Robert Fico a predsedom parlamentu by bol Andrej Danko,“ povedal.
Fico síce rešpektuje nárok Hlasu na tento post, no zdôrazňuje potrebu dohody v koalícii. Peter Žiga ako dočasný šéf NR SR je pre neho pragmatické, no dočasné rozhodnutie. Sám pritom uviedol, že otázkou nového šéfa sa budú zaoberať až o niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov – teda po eurovoľbách, no je možné, že meno druhého najvyššieho ústavného činiteľa spoznáme až po inaugurácii nového prezidenta.
Zdroj z prostredia Hlasu pre Pravdu uviedol, že za Ficovou stratégiou sa môže skrývať to, že po odchode lídra Hlasu do Prezidentského paláca už nebude mať Pellegrini na svoju stranu až taký dosah. „Peter Pellegrini má ambíciu byť nadstranícky prezident. Jediné, čo by som privítal, je, keby mu politické srdce búšilo doľava,“ uviedol Fico. V strane už zrejme vedia, kto bude Pellegriniho nástupcom na čele Hlasu. Hovorí sa o Denise Sakovej, súčasná ministerka hospodárstva a bývalá pravá ruka ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), no horúcim kandidátom je aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ficov hlavný rokovací partner by sa zmenil. Šutaj Eštok je považovaný za Pellegriniho človeka, aj keď ostrým jazykom a štýlom vládnutia nemá od Smeru ďaleko, Saková však mala k šéfovi Smeru názorovo bližšie, než jeden z iniciátorov rozdelenia Smeru Raši.
Premiérovi by tak mohla dohoda na Dankovi ako šéfovi NR SR prejsť jednoduchšie. „Všimnite si, že (Fico, pozn. red.) Danka nepriamo podporil za šéfa NR SR, ale zároveň poznamenal, že o tejto funkcii budú koaličné strany diskutovať až po voľbách do Európskeho parlamentu. Časovo to vychádza tak, že Pellegrini už bude oficiálne prezident,“ povedal zdroj na margo Ficovej stratégie, od ktorej má premiér očakávať, že mu prinesie v každom prípade nejaký úžitok. Či už Danka v čele NR SR, alebo názorovo bližšieho koaličného partnera. Saková aj Šutaj Eštok totiž boli pri rokovaniach o budúcej koalícii vo väčšinovom krídle, ktoré požadovalo koalíciu so Smerom, a nie PS.
Čítajte viac Éra bez Pellegriniho. Čo spôsobí jeho odchod? Možné sú tri scenáre. Hlas je na politickom rázcestí
Pellegrini si podľa politológa Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka môže uchovať v strane aj neformálny vplyv. „Veľa závisí od jeho pozície v Hlase. Bude to závisieť aj od toho, do akej miery samotní funkcionári Hlasu veria v budúcnosť svojej strany. Nepochybne, Saková ako niekdajšia štátna tajomníčka vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka má k Smeru bližšie ako niektorí iní funkcionári strany. Opakujem však, v súčasnosti je veľmi ťažké odlíšiť Smer a Hlas z hľadiska ich názorov a podpory konkrétnych krokov. Predpokladám zároveň, že bez ohľadu na to, či sa Danko napokon predsedom NR SR stane, alebo nie, napätie medzi ním a Pellegrinim bude pretrvávať,“ myslí si s tým, že v hre sú skôr osobné animozity, než politické konflikty.
Aj Danko má iný názor
Raši na rokovaní vlády zdôraznil, že v Hlase zatiaľ nevidia žiadny dôvod, aby sa čokoľvek menilo. „Pomery sú jasne dané rozhodnutím voličov v parlamentných voľbách,“ povedal. Priznal však, že do júna sa čaká práve kvôli Dankovi. „Na to, aby som sa tam dostal, by ma musel niekto zvoliť. Pán Danko má zrejme zatiaľ iný názor. Zatiaľ teda nebudeme robiť nič,“ uviedol.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Dohoda na novom predsedovi parlamentu ešte stále neexistuje a koalíciu čakajú krušné vyjednávacie časy – na stole je meno Rašiho aj Danka. Kto má väčšiu šancu? Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek neočakáva, že sa bude v parlamente hlasovať o niekom inom, než o Rašim. „Národniarsky parlamentný klub ho však nemusí podporiť, čo by znamenalo, že nemusí získať dostatočný počet hlasov, a teda zvolený nebude,“ uviedol. Na zvolenie nového predsedu je potrebných 76 hlasov. Hlasy Smeru a Hlasu by pri prípadnej chýbajúcej podpore SNS nestačili.
Tento scenár však nateraz pravdepodobný nie je, keďže Fico očakáva dohodu v koalícii. Či už pôjde o Rašiho, alebo Danka, podporu koalície by tak mali mať zaistenú. Hlas by tomu teoreticky mohol zabrániť dohodou s časťou opozície, no lídri opozičných strán, vrátane najväčšej strany Progresívne Slovensko (PS), Rašiho podporiť neplánujú. „Vládna koalícia si pri výbere nového predsedu parlamentu môže prejsť svojou prvou koaličnou krízou,“ hovorí Řádek. Taraba na margo toho uviedol, že na stole je „veľkorysosť strany Hlas“ a koalícia sa na ničom nerozpadne. Nikto, ani Danko, sa podľa neho „nebude hádzať o zem“.
Na koaličnom stole sú teda dve možnosti a bude záležať na tom, či za zatvorenými koaličnými dverami Hlas ustúpi, alebo nie.
1. Hlas ustúpi, zo „šéfa Danka“ bude precedens
Karty sú v koaličnej zmluve rozdané, no stále ide o moc a mocenské posty. „Ak Danko niečo chce, zrejme ponúkne niečo ako protihodnotu. Ak s tou protihodnotou bude Hlas súhlasiť, nemožno vylúčiť, že sa cestný pirát nakoniec znovu stane predsedom slovenského parlamentu,“ skonštatoval politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík. Podľa Fica by takéto rozdelenie znamenalo stabilitu v koalícii. „Boli by to tie tri Svätoplukove prúty, ktoré by fungovali. Ukázala by sa mimoriadna stabilita vládnej koalície,“ hovoril cez víkend. Ak by sa šéfom NR SR nakoniec stal Danko, koaličná zmluva by sa musela upraviť, SNS by získala post navyše a je otázne, čo by na oplátku získal alebo požadoval Hlas.
Podľa informácií Pravdy líder SNS pokračuje vo veľkom tlaku na koaličných partnerov v snahe získať post predsedu parlamentu. Pravda oslovila tlačové oddelenie SNS s otázkami, ako Danko vníma protichodné vyjadrenia koaličných partnerov, či má o post záujem, či bude iniciovať rokovania a či si v prípade jeho zvolenia do europarlamentu uplatní mandát v Bruseli. Strana ani po niekoľkých výzvach nereagovala. „Nemám nič, žiadnu informáciu o predsedovi NR SR,“ uviedol Taraba podráždene po rokovaní vlády.
Danko už raz parlamentu šéfoval. Bolo to v tretej Ficovej vláde od roku 2016. Vtedy boli v rámci koalície so stranami Smer, Most a Sieť druhou najsilnejšou stranou. V súčasnosti je druhým najsilnejším subjektom Hlas a SNS je s desiatimi poslancami najmenším koaličným partnerom. Napriek tomu, tak ako vtedy, aj dnes je SNS dôležitým faktorom v koalícii. Od stability jej klubu totiž závisí pretrvanie vlády, konštatuje Marušiak.
„Preto má pomerne silnú rokovaciu pozíciu. Zároveň ju však limituje fakt, že pôsobenie SNS vo vláde je možné jedine v súčinnosti so Smerom, preto sa Smer v minulosti spoliehal v koalícii viac na SNS, než na iných partnerov,“ povedal s tým, že bude zaujímavé, či sa táto situácia zopakuje aj po prezidentských voľbách. Je otázne, čo by mohla SNS ponúknuť Hlasu výmenou za funkciu šéfa NR SR. Politická nespokojnosť Danka súvisí podľa politológa Řádeka s jeho poučením sa z pôsobenia v tretej Ficovej vláde. „Pochopil, že viac sa politicky dá vyťažiť „rebéliou“ ako lojalitou,“ skonštatoval.
Otázna je aj stabilita koaličnej trojičky v takomto zložení. Zvolenie Danka by koaličné vzťahy upokojilo len dočasne. „Predseda SNS vo štvrtej vláde Roberta Fica zaujal jasnú politickú líniu neustupovania koaličným partnerom a dôsledného využívania každej situácie na posilnenie vlastného politického vplyvu,“ uviedol. Hlas by podľa neho nemal v záujme udržania vlastného politického podielu na súčasnom vládnutí tento post len tak ľahko pustiť z rúk. „Ak by to urobili bez politickej satisfakcie, Smer a SNS by to perspektívne mohli vnímať ako precedens, ktorý by chceli opakovať aj v budúcnosti,“ myslí si Řádek.
Okrem toho, ak by Hlas súhlasil s odovzdaním postu, SNS alebo Smer by museli v niečom ustúpiť svojmu partnerovi. „Ak by Hlas prenechal SNS toto miesto bez náhrady, odporovalo by to zneniu súčasnej koaličnej zmluvy a politickej logike,“ uviedol trenčiansky politológ. Tretím rozmerom je, že Hlas by po častej zmene názoru Pellegriniho v prezidentskej kampani vyzeral ešte viac nekonzistentne. „Vyzerali by ako politici, ktorí sami nevedia, čo poriadne chcú. Možno by to časť voličov vnímala ako klamstvo, ako nejaké čudné hry, pri ktorých je občan až na poslednom mieste. V každom prípade by Hlas podporou Danka za šéfa parlamentu poprel všetku svoju snahu robiť inú politiku ako doteraz,“ myslí si Štefančík. Marušiak zdôraznil, že je to zrejme prvý raz od volieb, keď Hlas prezentoval iný názor ako Smer.
„Ak by napokon Smer, resp. Fico pristúpil na zmeny vo vláde, znamenalo by to, že s názorom Hlasu sa vo vláde nepočíta, že táto strana nie je partnermi považovaná za plnohodnotného partnera,“ uviedol politológ SAV. Pre Hlas to podľa neho bude test súdržnosti a toho, či dokáže potvrdiť vlastnú identitu v koalícii s programovo i personálne natoľko blízkymi stranami.
2. Hlas odmietne, Danko vyrokuje menšie ústupky
Hlas však zatiaľ ustúpiť neplánuje a s Ficovým názorom nesúhlasí. Strana začiatkom týždňa odkázala, že koalícia sa riadi platnou koaličnou zmluvou, ktorá vychádza z pomerov po parlamentných voľbách. „My sa budeme dožadovať dodržania koaličnej dohody, ak má existovať nejaká dôvera medzi partnermi,“ zdôraznil minister práce Erik Tomáš. „Nemáme prečo, máme platnú koaličnú zmluvu,“ dodal Raši na rokovaní vlády na margo toho, či Hlas uvažuje, že by vymenil post predsedu parlamentu za niečo iné.
Foto: Úrad vlády SR
Ak sa teda Raši stane šéfom parlamentu, podľa informácií Pravdy by ho mal na čele rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nahradiť súčasný štátny tajomník a bývalý hovorca a ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. Hlas totiž dementoval aj správy o možných rošádach na ministerských postoch, podľa ktorých by mohol Hlas získať rezort kultúry, SNS zas školstvo, zdravotníctvo či hospodárstvo.
Politológ SAV zatiaľ vníma Dankovu podporu zo strany Smeru a Fica ako vlažnejšiu. Otvorenie koaličnej zmluvy by mohlo v Hlase vyvolať pocit nespokojnosti s postavením vlastnej strany v koalícii. „Myslím si, že SNS si zvolí skôr taktiku menších ústupkov, ktoré zrejme nespochybnia súčasnú koaličnú dohodu, ale posilnia jej vplyv na rozhodovanie v koalícii,“ uviedol.
Čaká sa na eurovoľby
Či SNS podporí Rašiho, bude podľa ministra investícií záležať od dvoch vecí – od výsledkov eurovolieb a v prípade, že v nich Danko ako líder kandidátky uspeje, aj od jeho rozhodnutia, či vymení kanceláriu v NR SR za tú v Bruseli. Situácia by sa pri voľbe predsedu NR SR zmenila len v prípade, ak by Danko do Bruselu nakoniec odletel. Takmer určite si mandát neuplatní, čo predpokladajú aj politológovia. Řádek však pri Dankovi nevylučuje nič. „Jeho správanie je výrazne emocionálne a nie je isté, v akom emocionálnom nastavení bude po voľbách do EP. Prípadný úspech môže využiť na „víťazný exit“ zo slovenskej politiky alebo, naopak, môže ho považovať za povzbudenie do ďalšieho politického úsilia v súčasnej vládnej koalícii,“ myslí si trenčiansky politológ.
Čítajte viac Bude šéfom parlamentu Raši alebo Danko? Politológ: Hlas musí čeliť realite, SNS môže rozbiť koalíciu
Eurovoľby nie sú podľa Štefančíka pre Smer a Hlas také dôležité. „Sú suspendovaní zo strany európskych socialistov, takže ich význam v rámci Európskeho parlamentu je minimálny. Hlas na kandidátku postavil tretiu ligu, za SNS síce kandidujú všetky známe tváre spájané so SNS, ale to len preto, lebo nie sú ľudia. Andrej Danko SNS personálne vytuneloval, takže aby zlepšil strane šance, inak konať ani nemohol,“ uviedol.
Danko podľa neho kandiduje len preto, aby mala SNS v eurovoľbách aspoň nejakú šancu. „Ak by odišiel do Bruselu, bol by to elegantný spôsob pre Smer a Hlas, ako sa ho zbaviť. Ale ak SNS neuspeje v eurovoľbách, potom už skutočne nebude žiadny dôvod na to, aby neúspešný predseda pomerne neúspešnej strany zastával na Slovensku druhú najvyššiu ústavnú funkciu,“ uviedol politológ z Ekonomickej univerzity.
Čítajte viac Eurobarometer: Záujem o eurovoľby oproti tým posledným medzi Slovákmi stúpol
Marušiak súhlasí s tým, že eurovoľby môžu byť spúšťačom rokovaní o zmenách vo vláde, keďže viacerí koaliční politici v nich kandidujú. „V prípade SNS je však malá pravdepodobnosť, že sa jej zástupcovia do EP dostanú. Veľa bude závisieť od toho, či Štefan Harabin výmenou za podporu od SNS v prezidentských voľbách vyzve svojich voličov na podporu tejto strany, alebo sa rozhodne inak,“ uviedol politológ SAV. V eurovoľbách je už tradične najnižšia účasť a voliť zvyknú prevažne mestskí voliči, čo SNS nepraje.
„Hlas s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne lepší volebný zisk ako SNS. Fico by potom mohol utlmiť Dankove ambície nahradiť Pellegriniho na čele NR SR s poukázaním na to, že eurovoľby nezmenili volebnú mapu Slovensku v prospech národniarov na úkor Hlasu, môže to byť dokonca opačne, k čomu sa osobne prikláňam,“ povedal pre Pravdu zdroj z prostredia Hlasu.
Za SNS kandiduje deväť z desiatich súčasných poslancov. Ak by hypoteticky zvolili všetkých a všetci by sa rozhodli nastúpiť, vymenil by sa až na Milana Garaja, náhradníka Tarabu, celý klub. Do parlamentu by sa mohol dostať napríklad bývalý šéf obrany Peter Gajdoš, exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová či bývalý nitriansky župan Milan Belica, ktorého v spojených voľbách porazil Branislav Becík z Hlasu.