V piatok boli na Slovensku viaceré protesty proti Gorile, no len dva z nich boli oficiálne. Napríklad v Košiciach ich organizátori spojili s protestom proti dohode ACTA a konšpiračnej teórii NWO o novej svetovej vláde, v Ružomberku zas ľudia bojovali aj proti výstavbe benzínovej pumpy. Je prirodzené takéto štiepenie masy ľudí, ktorú pôvodne sformoval odpor vyvolaný kauzou Gorila?
Ak je to demokratické hnutie, ktoré vyrastá zdola, nemožno od neho čakať veľkú jednotu a pevné riadenie prichádzajúce zhora. To by totiž bol moment, keď by demokratické úsilie stratilo autentický demokratický charakter. Je asi logické, že sa tam snažia ľudia dostať aj ďalšie, aj lokálne požiadavky. Úspešné príklady navyše povzbudzujú. Čo sa týka napríklad boja proti benzínke, takíto aktivisti sú často súčasťou iných protestov, pretože ochrana prírody a nášho okolia ide ruka v ruke s verejnými aktivitami.
Organizátori dvoch oficiálnych protestov do svojich požiadaviek zahrnuli aj odstúpenie Štefana Harabina či vymenovanie generálneho prokurátora. Nie je to spolitizovanie celej akcie?
Áno, tieto požiadavky ma prekvapujú. Je síce pravda, že organizátori dostávali intelektuálnu pomoc a rady zo všetkých možných strán, no očakávalo sa od nich skôr niečo všeobecnejšie. Je prekvapujúce, že mladí ľudia to až takto konkretizujú, pretože mladosť a neskúsenosť nemusí formulovať konkrétne veci. Asi ich však niekto presvedčil, že práve toto je potrebné. Majú svojich poradcov, ktorí majú svoje vlastné politické pozadie.
Nehrozí, že tým celé podujatie stratí dôveryhodnosť?
Odhaduje sa, že táto revolúcia je skôr pravicová a má ciele, ktoré presadzujú skôr pravicové strany. Niečo také teda nepredpokladám. Či je odvolanie Harabina možné, a to čo i len technicky, je však ťažko povedať. Takáto požiadavka je zvláštna. Príliš konkrétne politické detaily, ako je vymenovanie Čentéša či odchod Harabina, sú síce prekvapujúce, no ľudia ich príliš nevnímajú.
Uvedomujú si protestujúci, že svojou účasťou na protestoch obhajujú aj tieto ciele?
Na protestoch nikdy neodznievali len požiadavky týkajúce sa Gorily, vždy tam boli aj požiadavky za väčšiu demokratizáciu politického systému či väčšej aktivity verejnosti. Preto protesty nemožno zužovať len na Gorilu. Verejnosť už absorbovala skôr širšie ciele. Pre väčšinu ľudí sú toto skôr personálne rošády, za ktorými nestoja nejaké osobné emócie a sú k nim skôr neutrálni. Na tom sa slovenská verejnosť neštiepi. Väčšina ľudí je k tomu ľahostajná a nebude to brať ako stratu princípov. Je to skôr prekvapujúci technický detail.