„Je to citlivá prehra SMK, ktorá samozrejme nemôže ostať bez dôsledkov. Dnešným dňom podáme celé predsedníctvo demisiu. Budeme postupovať podľa našich stanov, to znamená, že dnes sme zvolali republikovú radu na sobotu budúci týždeň,“ oznámil Csáky na tlačovej besede.
Republiková rada, ako druhý najvyšší orgán po Kongrese SMK, má podľa neho rozhodnúť ako ďalej. „Pravdepodobne nám dá mandát, aby sme pokračovali ako úradujúce vedúce teleso do kongresu. A predpokladám, že Kongres SMK bude zvolený začiatkom septembra,“ pokračoval Csáky. Vtedy, po prázdninách, sa rozhodne podľa neho aj o jeho zotrvaní na čele strany. Ako dodal, kongres by mal rozhodnúť, ako bude SMK ďalej pokračovať.
„Náš návrh je taký, že ako mimoparlamentná strana samozrejme budeme pokračovať v politickej činnosti, pričom gro nášho pôsobenia sa premiestni do regionálnej a komunálnej politiky,“ avizoval predseda SMK. Dodal, že prioritou ostáva príprava na novembrové komunálne voľby. Csáky nevylúčil, že časť členov jeho strany prejde po voľbách do Bugárovej strany. „Budeme hovoriť o tom na zasadnutí republikovej rady, preto chceme otestovať, čo sa robí v regiónoch. Preto sme na budúcu sobotu zvolali toto rokovanie. Samozrejme, celá situácia sa bude riešiť na zasadnutí kongresu začiatkom septembra,“ povedal.
Csáky ani s odstupom času neľutuje, že sa v minulosti politicky rozišiel s bývalým lídrom SMK a súčasným šéfom strany Most-Híd Bélom Bugárom a bojoval s ním o post lídra v SMK. „Nie, malo to svoje dôvody. Tie dôvody boli pravdivé a pretrvávajú,“ povedal Csáky. Podľa neho bolo korektné, keď nevstupoval do predvolebnej koalície so stranou Most-Híd. „Vidíme, že volebný výsledok strany Most-Híd je trochu problematický. Je tam len 50 percent poslancov maďarskej národnosti, 50 percent poslancov je slovenskej národnosti. Pravdepodobne to bude ešte generovať určité otázky medzi voličmi a občanmi maďarskej národnosti,“ povedal.
Csáky vidí hlavný dôvod neúspechu jeho strany v tom, že pravdepodobne v spoločnosti prevládla túžba po zmene a občania tak volili nové strany. „Zdá sa, že táto túžba tieto strany silne podporila a vytvoril sa pravdepodobne paralelne aj určitý odpor voči etablovaným, starším stranám. Tak vysvetľujeme aj pozitívny výsledok SaS, čo sme neočakávali. A pravdepodobne v tejto oblasti môžeme hľadať aj prvky úspechu strany Most-Híd,“ skonštatoval Csáky.
SMK je prvý raz od svojho vzniku mimo parlamentu
SMK nebude mať po prvý raz od svojho vzniku v roku 1998 svojich zástupcov v parlamente. Strana vznikla zlúčením Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), Hnutia Együttélés-Spolužitie a Maďarskej občianskej strany (MOS). MKDH a Spolužitie mali svojich zástupcov v snemovni od prvých slobodných volieb v roku 1990.
Na rozdiel od SMK získal prekvapujúco dobrý výsledok v sobotňajších voľbách strana Most-Híd bývalého šéfa SMK Bélu Bugára. Most-Híd sa podľa neoficiálnych výsledkov teší zo zisku 8,12 percenta hlasov voličov. SMK získala len 4,33 percenta hlasov voličov.
Práve úspech novej strany Most-Hídu sa zrejme výrazne podpísal pod prepad SMK. Most-Híd založil zakladateľ a dlhoročný predseda SMK, vlani. Jej vzniku predchádzal Bugárov neúspech v SMK, keď neobhájil pred tromi rokmi post predsedu strany. V súboji ho prekvapivo porazil Csáky. Bugár pritom ako dlhoročný predseda SMK patril medzi najpopulárnejších politikov v strane.
Stredopravá SMK podobne ako Most-Híd reprezentuje záujmy polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. SMK sa však na rozdiel od Most-Hídu orientuje takmer výhradne na voličov maďarskej národnosti. Zástupcovia SMK tiež spolupracujú s s maďarskou národne orientovanou konzervatívnou stranou Fidesz Viktora Orbána.
Niektorí politici SMK sa pred voľbami netajili ani radikálnejšími požiadavkami pre maďarskú menšinu. Csáky tiež pred časom vyhlásil, že viacerí poslanci strany majú záujem na základe novo prijatej maďarskej legislatívy požiadať o maďarské občianstvo. SMK kritizovali aj jej tradiční spojenci ako KDH či SDKÚ, s ktorými vytvorila v minulosti vládu. Pravicové strany SMK tiež vyčítali, že pred voľbami jednoznačne neodmietla spoluprácu s vládnym Smerom.
Tohtoročné novembrové komunálne voľby ukážu, či si SMK dokáže udržať aspoň prevahu v niektorých južných regiónoch Slovenska, kde žije väčšina maďarskej menšiny, a v ktorých má na radniciach viacero svojich zástupcov. Práve na regionálnu a komunálnu politiku sa chce po prehre v parlamentných voľbách SMK sústrediť.
Vzniku SMK v roku 1998 predchádzala novela volebného zákona, ktorú presadila vtedajšia vládna koalícia premiéra Vladimíra Mečiara. Ten chcel legislatívnou zmenou znemožniť politickým stranám, ktoré nemali päť percent voličských hlasov, vstup do parlamentu, a to aj v rámci koalície. Podľa vtedajších predvolebných prieskumov len MKDH na čele s Bugárom by sa dostalo do snemovne aj pri samostatnom postupe. Popularita Spolužitia a MOS sa totiž pohybovala len okolo jedného až dvoch percent.
SMK sa sformovala na zakladajúcom sneme 22. mája 1998 v Dunajskej Strede. Jej predsedom až do roku 2007 bol Béla Bugár.