Petície väčšina politikov ignoruje

Akú váhu majú podpisy tisícov občanov, ktorí bojujú za verejné záujmy? Aj keď občianski aktivisti dosiahli niekoľko víťazstiev, politici petície zväčša ignorujú. Podľa odborníkov majú význam aspoň v tom, že na problémy upozornia.

11.05.2010 06:02
Pezinok, skládka, protest Foto:
V Pezinku občania už niekoľko rokov namietajú proti výstavbe skládky.
debata (9)

Občania bojujúci proti skládke odpadu v Pezinku si nepomohli, hoci podpisy zbierali štyrikrát a dva razy písali priamo premiérovi Robertovi Ficovi. Podporilo ich až osemtisíc občanov. „Premiér sa s nami dva razy stretol, no nič sa nepohlo. Prípad teraz rieši Ústavný súd a Európska komisia,“ informovala Zuzana Čapútová z iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Zajtra sa chystajú demonštrovať pred Úradom vlády.

S podobným odmietnutím sa stretli aj ochranári protestujúci proti zonácii Tatier. Na ministerstvo životného prostredia neurobila dojem ani ich hromadná pripomienka s 11-tisíc podpismi či medzinárodná petícia, ktorú podporilo vyše 20-tisíc ľudí. Vec sa pohla až po tom, čo sa do toho zapojil vicepremiér Dušan Čaplovič.

Tisíce podpisov nedosiahli nič

Viac ako osemtisíc podpisov na hárkoch a takmer 5 600 na facebooku, medzi nimi mnohé známe osobnosti. Napriek tomu je petícia za záchranu bratislavského Parku kultúry a oddychu odsúdená na neúspech. O zbúraní PKO hlavné mesto rozhodlo už dávno. „Primátor Andrej Ďurkovský nikdy neodpovedal na žiadne petície,“ sťažuje sa ochranárka Katarína Šimončičová.

Členovia petičných výborov navyše neraz čelia rôznym hrozbám. V marci 2005 sa napríklad občianski aktivisti zo združenia Trebišov nahlas vzdali boja proti výstavbe tepelnej elektrárne, keď im začali chodiť výstražné listy. Pod petíciu síce zozbierali 11-tisíc podpisov, ale na úradoch podporu nenašli.

Bez ohlasu magistrátu ostala podľa Šimončičovej petícia proti výrubu stromov na nábreží, ktorú podpísalo vyše 2 600 občanov. Ďurkovský nereagoval ani na petíciu za zachovanie lesíka na Krasovského ulici v Petržalke, ktorú podporilo viac ako 14-tisíc ľudí. Dvetisíc sa ich dokonca pochytalo za ruky a vytvorilo živú reťaz, aby lesík chránilo. Zbytočne. Mesto časť lesíka vyklčovalo a predalo hlboko pod cenu. Petíciu proti výstavbe v parčíku na Belopotockého ulici v Bratislave podpísalo tiež vyše päťtisíc občanov. Márne.

Obvinenia z ignorovania názoru občanov magistrát odmieta. „Na všetky spomínané petície primátor reagoval. Konalo sa niekoľko rokovaní, ako to bolo aj v prípade PKO,“ tvrdí hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. O petíciách boli podľa nej vždy informovaní aj mestskí poslanci.

Ojedinelé úspechy

Prípadov, keď si občania vydobyli, čo chceli, je málo. Dobré vyhliadky na úspech má petícia proti výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov, ktorú podpísalo zhruba 30-tisíc občanov. Memorandum o ochrane Žitného ostrova plánujú občianski aktivisti zajtra odovzdať premiérovi. Úspechom sa skončila aj petičná akcia proti ťažbe uránu. O zmenu zákona sa zaslúžili práve ochranári, ktorí tri roky zbierali podpisy pod petíciu Stop uránu na Slovensku.

„Prvýkrát v našej histórii sa podarilo cez občiansku petíciu zmeniť legislatívu,“ pochválila akciu hovorkyňa Greenpeace Lucia Szabová. Petíciu podpísalo asi 113-tisíc ľudí. „V skutočnosti ich bolo viac, ale tisíce sme vyškrtali, pretože nespĺňali podmienky,“ vysvetlila. Podľa nej sa dobre skončila i petícia proti ťažbe zlata v Kremnici, ktorú podporilo sedemtisíc občanov.

Príčinou neúspechu občianskych aktivít môže byť podľa analytikov to, že spoločnosť ešte nie je taká uvedomelá, aby prešľapy politikom zrátala vo voľbách. Sociológ Martin Bútora sa na vec nedíva až tak pesimisticky. „Petície majú význam, aj keď nedosiahnu okamžitú zmenu. Upozorňujú totiž verejnosť na sporné veci a umožňujú, aby sa o nich rozprúdila aspoň nejaká verejná diskusia. A najmä – pred komunálnymi voľbami dávajú možnosť, aby si ľudia uvedomili, čo ktorí politici vykonali,“ vysvetlil Bútora.

V západnej Európe majú pritom petičné akcie oveľa väčšiu silu. V Hamburgu sa takto vlani skupine umelcov a petícii s 2 600 podpismi podarilo zachrániť pred zbúraním staré robotnícke domy. A keď sa v Berlíne v apríli 2008 rozhodovalo, čo spraviť s letiskom Tempelhof, starosta vyhlásil referendum, aby si proti sebe nepoštval verejnú mienku.

Neúspešné najznámejšie petičné akcie

  • za záchranu PKO (8 000 + 5 600 podpisov)
  • za zachovanie lesíka na Krasovského ulici (14 000 podpisov)
  • proti skládke odpadu v Pezinku (8 000 podpisov)
  • proti výstavbe elektrárne v Trebišove (11 000 podpisov)

Úspešné najznámejšie petičné akcie

  • Stop uránu na Slovensku (113 000 podpisov)
  • proti zonácii v Tatrách (11-tisíc + 20-tisíc podpisov)
  • proti výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov (30 000 podpisov)
  • proti ťažbe zlata v Kremnici (7 000 podpisov)
9 debata chyba