Bývalý mečiarovský novinár Dinka v takmer 300-stranovej odbornej publikácii Slovenské masmédiá použil vlani od slova do slova časť seminárnej práce Tomáša Bellu z roku 2001 z jeho študentských čias, ktorá bola na internete.
Dinka nepriznaním zdroja myšlienok tak plagiátorstvom porušil nielen autorský zákon, ale v krajnom prípade by mu mohli hroziť podľa Trestného zákonníka až dva roky väzenia.
Ako prvý na nápadnú podobu Dinkovej knihy s vlastným textom upozornil na svojom internetovom blogu samotný Bella, súčasný šéfredaktor internetovej verzie denníka Sme. Ďalší bloger Gabriel Šípoš spočítal, že Dinka bez uvedenia autora iba od samotného Bellu prevzal 740 slov.
„V princípe nemám nič proti šíreniu môjho textu, ak je autor aspoň trochu príčetný. Dinka však nedodržal ani najbenevolentnejšiu licenciu – uviesť zdroj,“ tvrdí Bella. Ako dodáva, Dinka vo svojej knihe uviedol aj časť jeho použitej literatúry.
Samotný Dinka vysvetľuje použitie cudzej práce vo svojej knihe ako nedopatrenie. „Požiadal som známeho z mediálnej agentúry, aby mi napísal niekoľko postrehov k téme. Dodal mi text, napísaný na stroji. Vôbec som netušil, že je skopírovaný z internetu,“ vysvetľuje Dinka. Ako dodáva, jeho známy nechcel mať svoje meno v knihe. „Známy súhlasil s tým, že to použijem ako moje myšlienky. Mrzí ma to a autorovi sa ospravedlňujem,“ uzavrel Dinka.
Dinku súčasná vládna koalícia zvolila do licenčnej rady, kde má dozerať na objektivitu a etiku elektronických médií a udeľovať pokuty napríklad aj za podobné plagiátorstvo, akého sa sám dopustil. „Určite neodstúpim!“ uviedol Dinka k možnému vyvodeniu zodpovednosti.
Právnik Tomáš Kamenec tvrdí, že plagiátorstvo, pokiaľ sa dostane až pred súd, je ťažko obhájiteľné. „Asi ťažko niekto dokáže, že to neskopíroval,“ povedal Kamenec. Zákon umožňuje za to poslať do väzenia až na dva roky. „Neviem, či má zmysel podávať trestné oznámenie,“ napísal však Bella.
Doktora politických vied Dinku za socializmu dosadzovali do funkcií najvyššie orgány KSS. Pred revolúciou roky pôsobil ako šéfredaktor denníka Hlas ľudu, orgánu Západoslovenského KV KSS. Po revolúcii publikoval v promečiarovských novinách. Spolu s Mečiarovým ministrom kultúry RSDr. Ivanom Hudecom bol v predstavenstve firmy, ktorá sprivatizovala 27-poschodovú budovu Presscentra v Bratislave a v roku 2004 ju predala skupine J&T. Keď bol Hudec v Mečiarovej ére ministrom kultúry, pracoval Dinka ako šéf jeho kancelárie. Do licenčnej rady navrhlo Dinku občianske združenie Slovenské ľadové medvede.