Právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová upozorňuje, že ak by sa mzdy porovnávali podľa priemerných platov žien, a nie mužov, tak by sme „zistili, že muži zarábajú viac až o 25 percent“, povedala právnička.
Medzi dôvody tejto platovej nerovnosti patrí menší počet žien v riadiacich pozíciách, nižšie ohodnotenie profesií, kde prevažujú ženy, ale aj prerušovaná pracovná kariéra či práca na čiastočný úväzok. „Zo strany politikov a politiky sa im venuje iba malá reálna pozornosť. Žiadna rozhodujúca politická strana nemá odstránenie rodových rozdielov vo svojom programe, ak nerátame heslovitú zmienku. Každý pokus o ich zavedenie sa skôr stretáva s odmietnutím až posmeškami,“ povedala analytička Inštitútu pre verejné otázky Jarmila Filadelfiová.
Priemerný mesačný plat muža na Slovensku je so všetkými odmenami podľa prieskumu na Platy.sk 988 eur. Ženy zarobia mesačne priemerne o dvesto eur menej. Rozdiely sú na aj na rovnakých pozíciách, a to až o 7 percent v neprospech žien.
Podľa riaditeľky personálnej spoločnosti Index Nosluš Dariny Mokráňovej platy v strednom a vyššom manažmente závisia od toho, koľko si záujemca dokáže vypýtať. „Platy mužov sú vyššie, lebo si viac pýtajú, ženy ešte nemajú také sebavedomie. Stále je u nás zažité, že muž je živiteľom rodiny. Kým ženy nebudú mať rovnaké sebavedomie, nezmení sa to,“ tvrdí Mokráňová.
Z prieskumu Platy.sk vyplýva, že rozdiely vo výške mzdy žien a mužov existujú už od vstupu ľudí na trh práce. Postupne sa zväčšujú a najvýraznejšie sú po tridsiatke. Klesajú až po štyridsiatke. Najväčšie rozdiely medzi platmi žien a mužov sú v profesiách finančný poradca, kuchár a konzultant v ekonomike. Muži zarobia viac aj ako databázoví administrátori, prevádzkoví manažéri alebo vzťahoví manažéri pre firmy. Ženy priemerne zarobia o niečo viac ako muži ako marketingové špecialistky, farmaceutické laborantky, učiteľky na základnej škole alebo recepčné.
Podľa sociologičky z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Barbory Holubovej je rozdiel medzi platmi žien a mužov pracujúcimi ako zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 31,3 percenta, medzi prevádzkovými zamestnancami v službách a obchode 39,6 percenta.
Existuje niekoľko spôsobov, ako zamestnávatelia ženy platovo diskriminujú. „Ľudia vykonávajúci fakticky rovnakú prácu majú napríklad odlišne definovanú náplň práce. Iní majú zas rovnakú pevnú zložku mzdy a diskriminácia sa deje prostredníctvom pohyblivých zložiek ako príplatky a odmeny. Ďalším mechanizmom je, že zložky hodnoty práce, ktoré sú silnejšie reprezentované u žien ako napríklad komunikatívnosť, zručnosti získané z neplatenej sféry, organizácie práce, sa do odmeňovania často nepremietajú,“ hovorí Debrecéniová.
Podľa legislatívy sa musia ženy a muži za rovnakú prácu odmeňovať rovnakou mzdou. Ženy, ktoré sú platovo diskriminované, sa proti tomu môžu brániť súdnou cestou, obrátiť sa na inšpektorát práce alebo sa sťažovať zamestnávateľovi. „Na strane orgánov dozoru, najmä inšpektorátov práce, však stále neexistuje kvalitná metodológia, ktorá by pomáhala diskrimináciu odkryť,“ tvrdí Debrecéniová.
Zamestnávatelia podľa nej zneužívajú všeobecne diskriminačné nastavenie trhu práce voči ženám. „Vedia, že keď majú zamestnané ženy napríklad po materskej dovolenke, môžu im takpovediac skákať po hlave a že iné zamestnanie by si hľadali len ťažko. Je to kalkul, dobre vedia, že diskriminujú,“ hovorí Debrecéniová.
Holubová tvrdí, že nerovnosť platov sa dá odstrániť vyššou transparentnosťou pri odmeňovaní, napríklad zavedením štandardných pravidiel pre prideľovanie odmien či prémií.
Podľa Filadelfiovej Slovensko musí k svojim záväzkom pristúpiť s väčšou vážnosťou. „Treba zdôrazniť potrebu odstraňovania stereotypných predstáv o úlohe žien a mužov v spoločnosti, potrebu vytvárania účinných programov na scitlivenie mužov pre ich rovnocennú účasť na rodinných úlohách a programov na zosúladenie práce a rodiny,“ dodala Filadelfiová.