Priveľa študentov na palube potopilo päť univerzít

Päť univerzít odpísal veľký počet študentov. Aj napriek tomu, že uspeli vo výskume a počte doktorandov, majú sa prepadnúť medzi vysoké školy bez zaradenia. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) im sľúbil, že ich pred potupou ochráni.

25.08.2009 09:44
Promócia Foto:
Ilustračné foto.
debata

Minister dostal hodnotenie 27 vysokých škôl. Akreditačná komisia odporúča, aby univerzitami zostalo iba sedem. Devätnásť škôl sa dostalo medzi vysoké školy bez zaradenia, čo znamená nižšie postavenie a menej peňazí od štátu. Podľa Mikolaja päť škôl sa môže medzi univerzity vrátiť. Podmienkou je, že rýchlo splnia požiadavku, aby nemali viac ako 20 študentov na profesora, docenta a PhD. Za predchádzajúcich šesť rokov limit nedokázali dodržať.

„Absolútna väčšina univerzít už spĺňa toto kritérium. Na jeseň už môže byť týmto vysokým školám pridelený štatút univerzity,“ uviedol Mikolaj. Pôvodne sa mali školy prehodnocovať po roku, ktorý majú na odstránenie nedostatkov.

Rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák povedal, že škola prijala o pätinu menej študentov. „Zobrali sme o tisíc študentov menej. Navyše, 60 učiteľov by malo do 1. októbra obhájiť titul PhD.,“ dodal Sivák. Prijatím odborných asistentov s titulom PhD. riešia problém aj na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Obe školy v lete rozhodli, že obmedzenia týkajúce sa počtu študentov porušia a vyhovejú výzve premiéra Roberta Fica a ministra Mikolaja. Politici žiadali o prijatie päťtisíc absolventov stredných škôl. Sivák uviedol, že navyše zobrali približne 330 mladých ľudí. Rektor nitrianskej školy Libor Vozár potvrdil, že na odvolanie vzali okolo 300 študentov.

Títo študenti navyše školy neohrozia, pretože Mikolaj dal pokyn, aby ich nerátali do štatistiky pre Akreditačnú komisiu. Minister priznal, že ide o politické rozhodnutie, ktoré je nesystémové. „Pokiaľ by nebola kríza, takúto metodiku nepovolíme,“ odôvodnil minister.

Predsedovi Akreditačnej komisie Ľuborovi Fišerovi neprekáža, že dostane klamlivé údaje o počte študentov. Podľa neho päťtisíc ľudí sa stratí medzi 225-tisícmi vysokoškolákmi. „Nie je to až taký veľký počet,“ komentoval Fišera.

V hodnotení škôl najhoršie obstála súkromná Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, ktorá sa má stať odbornou vysokou školou, čiže bude smieť vzdelávať iba bakalárov.

Univerzitné postavenie má na vážkach súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Bývalý šéf Akreditačnej komisie Pavol Návrat ju už vlani odporučil zaradiť medzi univerzity. Mikolaj však poslal do školy kontrolu, lebo mu nie je jasné, koľko tam pracuje garantov a odborných asistentov. Tvrdí, že ak kontrola dopadne dobre, škola zostane univerzitou.

Delenie verejných a štátnych vysokých škôl musí odobriť parlament. O súkromných rozhodne vláda. Tá musí v najbližšom období vyriešiť protest Generálnej prokuratúry, ktorá Mikolajovi vyčíta, že porušil zákon. Kritériá na posudzovanie škôl podľa prokuratúry určil neskoro. Prokuratúra tiež namieta, že nemôže zaviesť skupinu vysoké školy bez zaradenia, lebo ich nedefinuje vysokoškolský zákon. Mikolaj tvrdí, že všetko je v poriadku.

debata chyba