Pochová rok 2012 ilúzie o facebookových revolúciách?

Zhodou okolností, presne na štyridsiate výročie Scott-Heronovej piesne v Egypte na námestí Tahrír vrcholilo povstanie, ktoré vlastne vzišlo z pohodlia domova.

Mubarakov režim nerozleptali sociálne siete. Zničili ho státisíce ľudí, ktorí našli odvahu skutočne vyjsť do ulíc. Na internete však našli prepotrebné prvotné ubezpečenie, že nie sú sami. Užívateľov Facebooku či Twitteru (a možno už aj Google+) po celom svete revolučné chúťky ani tento rok neprechádzajú. Skôr naopak. Protestuje sa v New Yorku, Moskve, Budapešti a stále aj v Káhire. Sú však sociálne siete skutočne nástrojom, ktorý dokáže meniť celú spoločnosť?

Kráľovstvo za heslo na Facebook

Facebook ani Twitter ešte neexistovali, keď americký profesor sociológie John Foran vo svojej knihe Budúcnosť revolúcií opisoval, akú významnú úlohu môže pri povstaniach zohrať web. „Rozmach internetu a e-mailov v rozvojových krajinách výrazne posilní schopnosť študentov mobilizovať sa a spoločne konať. Študenti majú navyše v týchto regiónoch prestížne postavenie a ich aktivity môžu ľahko pohnúť celou spoločnosťou,“ písal Foran v roku 2003.

Už o päť rokov neskôr sa jeho prognózy začali napĺňať. V Egypte vznikla na Facebooku skupina April 6 Youth Movement, ktorú tvorili najmä mladí ľudia. O rok neskôr už mala 70-tisíc členov a prvýkrát po dlhých rokoch umožnila egyptskej opozícii masovú slobodnú diskusiu. Dôležitým krokom bolo, keď vyšla z virtuálnej skrýše a začala organizovať rôzne zhromaždenia – napríklad za prepustenie väznených novinárov. To si však už jej význam uvedomoval aj Mubarakov režim.

Opozičné egyptské médiá v máji 2009 priniesli podrobnosti o zatknutí jedného z lídrov skupiny – Ahmena Mahera. Mubarakovi agenti ho dvanásť hodín vypočúvali a bili. Mali jediný cieľ: Prinútiť ho, nech im prezradí svoje heslo do Facebooku, aby následne mohli manipulovať s informáciami v najdôležitejšom opozičnom „médiu“. Neuspeli však, a tak si revolučný strom budoval čoraz silnejšie virtuálne korene, na ktorých napokon mohol vyrásť reálny celospoločenský od­por.

Aj preto dostala egyptská revolúcia prívlastok facebooková. Zmeny v Tunisku, ktoré jej predchádzali, sa zase zvykli spájať so sieťou Twitter. Už krátko po protestoch sa však ozývali aj kritické hlasy, ktoré význam sociálnych sietí spochybňovali. „Keď sa napríklad pozriete na množstvo faktorov, ktoré spustili revolúciu v Tunisku – zlá ekonomika, nezamestnanosť, cenzúra, korupcia a áno, aj sociálne médiá, určiť len jednu príčinu by bolo nepatričné,“ tvrdil vo svojom blogu Luke Allnutt z Rádia Slobodná Európa.

Aj na námestiach vo virtuálnej realite

Americký sociológ Jeffrey C. Alexander, ktorý pôsobí na Yale, zase mieni, že sociálne siete vytvorili len akýsi mikrokozmos demokracie. Vo svojej knihe o arabskej jari Performative Revolution in Egypt píše, že námestie Tahrír sa stalo pódiom, na ktorom sa odohralo veľké divadelné predstavenie. Pred klaňačkou síce „herci“ zvrhli Mubaraka, ale reprízy, v ktorých proti nim už nestál nenávidený vládca, ale armáda, už taký úspech nepriniesli.

Alexander však význam Facebooku a Twitteru nespochybňuje. V súčasnosti podľa neho ani revolucionári, ani ich súperi presne nevedia, či sociálne siete prispejú k žiaducim zmenám, alebo len pomôžu rozdúchať nekontrolovateľný globálny chaos. Píše tiež o tom, že podobný scenár, ako sa odohral v Egypte, sa už inde zrejme nezopakuje. Sociálne siete už nikdy nebudú prekvapujúcou zbraňou. Svedčí o tom aj efektívna práca s internetom zo strany vojenských egyptských špičiek.

Sociálne siete sa už snažia s rozmanitým úspechom okupovať aj iní politici, ktorí v súčasnosti čelia masovým protestom. Jeden z tých, ktorého počínanie by si v internetovom slangu vyslúžilo označenie epic fail (zlyhanie v praxi), je ruský prezident Dmitrij Medvedev. Koncom minulého roka chcel Medvedev osloviť facebookovú generáciu a po jednom z veľkých protestov napísal na sociálnej sieti status, v ktorom všetkých ubezpečoval, že výsledky volieb budú riadne prešetrené.

Do dvoch hodín sa však pod jeho statusom objavilo 3 500 komentárov, v drvivej väčšine negatívnych. Ako napísal britský denník Daily Telegraph, bol to druhý internetový prešľap ruského vedenia počas jedného týždňa. Krátko predtým sa totiž na oficiálnom twitterovom kanáli Kremľa objavil status, ktorý adresoval hanlivú sexuálnu narážku jednému z opozičných lídrov. Kremeľ sa síce ospravedlnil a dodal, že status vydal omylom, jeho internetová reputácia však klesla hlbšie, ako teploty na Sibíri.

Inde však autority so sociálnymi sieťami narábajú oveľa efektívnejšie. V Saudskej Arábii na jeseň kráľ Abdullah veľkolepo oznámil, že ženy dostávajú právo voliť. Vyhlásenie však vo svetových médiách zatienila iná správa z jeho krajiny. Istá žena mala byť zbičovaná za to, že šoférovala. Sociálne siete zaplavila vlna rozhorčenia. Pravda, len do chvíle, kým princezná Amira Al Tawíl neoznámila, že „milovaný kráľ ženu omilostil“. Svetu to dala vedieť cez Twitter.

„Tí, ktorí sa pokúšajú o revolúciu v Sýrii, či nebodaj tí, ktorí by sa o niečo podobné snažili v Saudskej Arábii či v Iráne, budú čeliť zložitejším prekážkam ako ľudia v Egypte,“ píšte Steven Levingston na blogu denníka Washington Post. Nielen preto, že tamojšie režimy budú zrejme postupovať tvrdšie, ale aj preto, že ich autority sa v súčasnosti tvrdo pripravujú aj na súboje na poli sociálnych sietí. „Z prostriedku na efektívnu revolúciu sa tak môže stať krkolomné budovanie babylonskej veže, spleť neprehľadných bojov oboch táborov,“ dodáva Levingston.

Bez internetu by bolo viac brutality

V západnom svete je však viera vo facebookové revolúcie neochvejná. A pri protestoch v Európe a Spojených štátoch zachádza až do absurdností. Hnutie Occupy Wall Street napríklad prišlo s nápadom vytvoriť alternatívu k Facebooku, ktorá sa bude nazývať The Global Square. Ako však píše technologický server Tech Crunch, v posadnutosti technologickou revolúciou zabudli, že podobná nezávislá sieť už existuje a že ich nástroj aj tak nikdy neosloví toľko ľudí ako Facebook. Čo je kľúčová záležitosť.

Foto: Reuters

Wall Street, protest Novodobý revolucionár z Occupy Wall Street.

Fascinácia technológiami má aj iné prejavy. Pre budúcich aktivistov napríklad vlani vznikla počítačová hra People Power. Na svedomí ju má washingtonská firma York Zimmerman Inc a Medzinárodné stredisko nenásilného konfliktu. Hra je vlastne stratégiou, v ktorej sa hráč učí, ako organizovať nenásilný protest. Aj preto by mala byť podľa tvorcov akýmsi simulátorom, na ktorom si na neostro vyskúšajú svoje plánované aktivity. „Rozhodne to nie je hra pre masové publikum,“ vyjadril sa producent hry Steve York.

Aj na týchto príkladoch vidno, že úloha technológií pri posledných revolúciách sa v západnom svete všeobecne považuje za významnú, ak nie rozhodujúcu. Bieloruský autor Jevgenij Morozov však vo svojej knihe Odvrátená strana internetu upozorňuje, že v revolúciách hrali súdobé komunikačné technológie úlohu vždy. Ale nie rozhodujúcu. Píše, že sovietsky blok padol preto, že komunistické vlády strácali na sile, a nie preto, že disidenti mali k dispozícii fax.

Luke Allnutt zase pripomína, že ľudia na Západe si skutočne želajú, aby revolúcie boli twitterové či facebookové. „Popularita týchto názvov tkvie v tom, že nie sú o Egypte či Tunise, ale sú o nás. Keď glorifikujeme význam sociálnych sietí, oslavujeme seba. Velebíme služby, ktoré my sami využívame deň čo deň. Je to až forma intelektuálneho kolonializmu. My používame Twitter, tak musia aj oni. Prenášame náš svet, naše hodnoty na nich, a to by sme nemali,“ pokračuje vo svojom blogu.

Ako teda správne ohodnotiť význam nových technológií pre revolučné hnutia? Ako hovorí Morozov v rozhovore pre magazín Futurist: „Sociálne siete pravdepodobne určili odlišné tempo revolúcií. A zároveň, bez internetu by bol Mubarakov režim pravdepodobne v pokušení zasiahnuť brutálnejšie. Faktom však zostáva, že revolúcie v histórii spúšťali predovšetkým rôzne spoločenské faktory a inak to nie je ani dnes.“

„Nebudeš môcť ostať doma, brat. Nebudeš môcť zapnúť debnu a vykašľať sa na všetko. Nebudeš sa môcť zhúliť, vybodnúť sa na ostatných a skočiť si po pivo cez reklamnú prestávku. Pretože revolúciu neuvedie televízia, pretože revolúciu neuvedie televízia, pretože revolúcia pôjde naživo,“ spieval v roku 1971 Gil Scott-Heron. A o štyri desaťročia môžeme konštatovať, že revolúciu neuvedú zrejme ani na sociálnych sieťach. Pretože menia sa iba technológie, nie ľudia.

Trendy roku? Oblaky a vírusy

Posadnutosť technológiami sa netýka len novodobých revolucionárov, ale celej spoločnosti. Hoci nastupujúci rok neprináša veľmi pozitívne vyhliadky, internetová generácia sa posledné dni sústredila viac na technologické ako na ekonomické či spoločenské prognózy pre rok 2012.

Podľa všetkého je najočakávanejšou novinkou výrobok, o ktorom sa nevie ani to, či ho tento rok skutočne uvedú na trh. Obrovský záujem o televíziu od Applu určite vyvolala aj vlaňajšia smrť zakladateľa spoločnosti Steva Jobsa. Ten sa pred smrťou vyjadril, že „na to konečne prišiel“. Podľa analytikov sa za slovom „to“ môže skrývať ovládanie hlasom, pohybom či prepojenie s webom.

Foto: SITA

Steve Jobs a iPad Steve Jobs v roku 2011 odišiel z tohto sveta, čo prinesie rok 2012 bez Stevea Jobsa?

Niekoľko zaujímavých predpovedí na (podľa niektorých) finálny rok pre ľudstvo pripravili aj redaktori PC magazínu. Hoci nespomínajú mayský kalendár, jednu tragédiu predsa len veštia. Týka sa majiteľov mobilov s operačným systémom Android. Jeho dominancia na trhu ho má predurčovať ako cieľ pre výrobcov vírusov. Apokalypsa sa vraj začne skôr ako 21. decembra…

Denník Washington Post zase hlási, že rok 2012 bude začiatkom konca nadšenia zo sociálnych sietí. „Budú aj naďalej fungovať a stále budú súčasťou našich životov, ale ten veľký rast je už za nami. Znamená to aj koniec akýchkoľvek nových projektov, ktoré ponúkali alternatívy pre Facebook či Twitter,“ píše sa v článku.

V technologickom magazíne Wired zase píšu o takzvaných päťročných cykloch technologických produktov. Po päťročnici sa výrobok skutočne dostane do hlavného prúdu. Nuž a tento rok bude piate výročie oslavovať nielen iPhone od Applu, ale aj čítačka Kindle od Amazonu. A čo to znamená? Predovšetkým, že čítanie z malých obrazoviek až teraz zažije skutočný boom.

Server Tech Crunch, ale aj mnohé iné zdroje tiež predpovedajú nástup ultrabookov – ultra tenkých notebookov. Niektorí majú obavy, aby ich nečakal osud netbookov. No ak sa nenaplnia a začnú sa masovo presadzovať na trhu, mohla by azda do konca roka ich cena klesnúť na prijateľnú úroveň aj pre slovenských zákazníkov.

Viacerí experti tiež hovoria o masovom nástupe služieb cloud (oblak). Znamená to, že väčšinu svojich multimédií – či už filmov, muziky, ale aj kníh – budú mať ľudia uskladnenú na internete. A budú sa k nej teda môcť dostať z akéhokoľvek počítača či iného zariadenia. Svet sa v roku 2012 stane zase o čosi viac virtuálnym.