Strečnianska úžina je jedno z posledných nevyužitých miest na Váhu. Obidvaja zahraniční investori majú rovnaký zámer – vybudovať tu prvú malú prietočnú elektráreň na Slovensku. Od ostatných slovenských priehrad by sa líšila tým, že v nádrži nebude akumulovať väčšie množstvo vody, energiu má vyrábať iba vďaka jej prirodzenému prietoku.
Prehradenie Strečnianskej úžiny pripravuje súčasne spoločnosť Hydrohrad, za ktorou stojí nemecký kapitál i Slovenské elektrárne ovládané talianskym Enelom. Nemci majú pred Talianmi zatiaľ náskok. Projekt pripravujú už desať rokov a s výstavbou chceli pôvodne začať už v roku 2005. Taliansky Enel je zatiaľ iba vo fáze štúdie, pričom výstavbu plánuje rozbehnúť v horizonte piatich rokov.
Zámer vodného diela Strečnom neschválili kompetentné orgány už pred šiestimi rokmi. Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie v roku 2002 dostala spoločnosť Hydrohrad zamietavé stanovisko. Podľa jej konateľa Petra Hradského sa však situácia odvtedy zmenila, na budúci týždeň chce preto požiadať príslušné ministerstvo o nové konanie.
„Naša elektráreň by mala s inštalovaným výkonom minimálne 25 MW dostatočne pozitívny význam pre Slovensko. Oproti atómu aj uhliu je to stopercentne čistý zdroj získavania elektrickej energie,“ obhajuje zámer Hradský. Podľa starostu obce Strečno Alfonza Klocáňa takýto argument neobstojí. „Elektráreň by vyprodukovala iba 0,2 percenta zo všetkej elektrickej energie vyrobenej na Slovensku. Jej prínos do energetickej sústavy by bol marginálny.“
Škrt cez pltnícky rozpočet
Obec Strečno sa oboma zámermi zaoberala pred Vianocami. Projekty Nemcov i Talianov poslanci odmietli v obave o rozvíjajúci sa turistický ruch. „Veľa by sme stratili. Priehrada by narušila náš súčasný život, všetky rozbehnuté iniciatívy,“ vysvetlil starosta Alfonz Klocáň.
Skončiť by vďaka vodnému dielu muselo pltníctvo, ktoré má pod Strečnom už niekoľkoročnú tradíciu. „Všetko, čo dnes pltníctvom ponúkame, by bolo znemožnené. Vybudovaním vodného diela sa hladina stane tichou a plť by sa vplyvom prúdu po nej plaviť nemohla,“ obáva sa šéf Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti Pavol Albrecht.
Vzdutie hladiny v Strečnianskej úžine však znepokojuje aj rybárov. „Prídeme o krásny pstruhový a lipňový úsek. Pripravíme hlavátku o ďalšie miesto, kde už nebude môcť existovať,“ vyjadril sa tajomník Rady Slovenského rybárskeho zväzu Ferdinand Baláž. Ten tvrdí, že už pri výstavbe Vodného diela Žilina súhlasili len pod podmienkou, že vyššie proti prúdu sa po Krpeľany ďalšia priehrada nepostaví. To by sa malo teraz zmeniť.
Nesúhlasné stanoviská obce Strečno, rybárov a ochrany prírody mieni spoločnosť Hydrohrad zvrátiť kompenzáciami. Ako informoval Peter Hradský, rybárom ponúkajú vybudovanie ekoareálu z rozlohou 10 hektárov hneď vedľa priehrady, kde by postavili odchovňu rýb a výchovné centrum pre rybársky dorast. „Taktiež sme pripravení rokovať aj s obcou Strečno a ponúknuť jej nejaké zmluvné záväzky,“ dodal Hradský.
Hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva informoval, že okrem Strečna pripravujú aj výstavbu ďalších malých vodných elektrární na riekach Váh a Hron. „Analyzujeme tiež možnosť prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ,“ doplnil Kopřiva.