Podľa riaditeľky Krajského múzea v Prešove Boženy Tomášovej odborníci predpokladali, že na tomto mieste by hradby mohli byť. „Prekvapilo nás len to, ako boli hlboko,“ dodala Tomšová.
Na mieste našli časť západného a časť južného hradobného múru s jednou baštou. Ako povedal archeológ múzea Mário Comisso, ešte sa nepodarilo zachytiť, kadiaľ viedli ďalšie múry. Okrem múrov našli historici aj objekty z 19. storočia. Comisso predpokladá, že Prešovčania na ich stavbu použili materiál z rozobraných hradieb. Tie mesto búralo v závere 18. storočia za vlády Márie Terézie. Medzi rozvalinami našli výskumníci aj rôzne artefakty staré okolo dvesto rokov, sklenené fľaštičky používané v lekárnictve, ale napríklad aj tri hlinené fajky nazývané štiavničky podľa miesta výroby v Banskej Štiavnici.
Archeologické výskumy predchádzajú každej väčšej stavbe v miestach, kde sa predpokladajú historické nálezy. „Je dobré, že pamiatkový úrad trvá na splnení tejto podmienky, inak by veľa vecí z našej histórie ostalo neodhalených,“ dodala Tomášová.
Staré hradby po skončení výskumu zasypú. Potom bude výstavba obchodného centra pokračovať. Múzeum sa už s investorom dohodlo, že poloha hradieb bude nejakým spôsobom vyznačená na povrchu. Podobne to bolo pri rekonštrukcií sietí v meste, keď historici na novom chodníku umiestnili tabuľu s nákresom o historickom náleze.
Výstavba hradieb v Prešove sa naplno rozbiehala na začiatku 15. storočia. Kráľ Ľudovít vtedy na 12 rokov oslobodil mesto od daní. Získané peniaze sa použili na opevnenie. To malo podľa historických prameňov tvar elipsy, hradby boli dvojité s vodnou priekopou a s jedenástimi vežami. Zo systému sa zachovala len malá časť na prešovskom Stromoradí, bašta za františkánskym kostolom a Vodná bašta s Malou bránou na dnešnej Floriánovej ulici.
