„Hovorím to s plnou zodpovednosťou. Pochybnosti, ktoré za roky aplikačnej praxe Ústavy SR sa vyskytli, nás oprávňuje k tomu,“ povedal v diskusnej relácii STV O 5 minút 12. Upozornil, že ústava bola mnohokrát novelizovaná, naposledy v októbri 2011. „Nemali by sme z ústavy robiť trhací kalendár,“ myslí si.
Hrušovský sa nazdáva, že nedostatky súčasného znenia sa prejavili po tom, čo parlament v októbri 2011 vyjadril vláde nedôveru a pretrvávajú tiež rôzne pohľady na to, či má prezident povinnosť vymenovať parlamentom zvoleného generálneho prokurátora. V televíznej diskusii apeloval, aby prípravy neboli vedené politicky, ale odborne. „Zadajme túto úlohu Slovenskej akadémii vied, Ústavu štátu a práva, vedeckým inštitúciám, právnickým fakultám, poďme sa na to pripraviť.“
Pavol Paška (Smer), ktorý snemovni predsedal v rokoch 2006 až 2010, je Hrušovského návrhom zaskočený. Pripomenul, že po svojom zvolení v roku 2006 zriadil v parlamente Komisiu pre ústavu a rokovací poriadok, ale na jej činnosti sa vtedajšia opozícia nepodieľala. S myšlienkou diskutovať o novom ústavnom texte napriek tomu ale súhlasí. „Od roku 1992 uplynulo veľa času, aj od ostatnej novely, treba o týchto veciach hovoriť,“ poznamenal s tým, že je dôležité, aby aj budúca ústava bola „pre ľudí“.
Hrušovského predchodca vo funkcii Richard Sulík s diskusiou o ústave súhlasí. Myslí si, že je na mieste zamyslieť sa nad znížením kvóra pre platnosť referenda, čo žiadajú aj protestujúci v uliciach. „Pri dnešných pravidlách je referendum prakticky nevykonateľné,“ poznamenal. Hrušovský upozornil, že zmena referendových pravidiel je mimoriadne závažná a v zastupiteľskej demokracii majú hlavnú legitimitu prijímať rozhodnutia zástupcovia občanov v parlamente. Volebné zmeny, ktoré chcú demonštranti, by podľa predsedu snemovne nemali byť predmetom volebnej kampane, ale mali by sa na nich dohodnúť politici počas prvého roku po voľbách.
Paška v diskusii varoval pred klesajúcou dôverou parlamentu v očiach občanov, kým za jeho predsedovania rástla. Pripisuje to aj prítomnosti nových poslancov v snemovni, ktorí kontroverznými vyhláseniami vyvolávali vášne. „Ako môže byť väčšia, keď si sama vládna koalícia odvolala vlastnú vládu?“ pýtal sa Hrušovský. Sulík odvetil, že za pádom vlády sú výhradne intrigy predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu. „Ak niekto povalil vládu, Richard prepáč, tak je to strana SaS,“ kontroval Hrušovský.
Kriticky Paška vníma aj reformné úsilie vlády. Všimol si prijatie jedinej reformy – zmenu Zákonníka práce, ktorá však zatiaľ nepriniesla tisíce pracovných miest, ako si to koalícia sľubovala, ale namiesto toho nezamestnanosť rastie. „Nemohlo sa veľa podariť, lebo tento parlament skončil svoje funkčné obdobie po 18 mesiacoch,“ bránil sa Hrušovský. Napriek tomu si myslí, že vláde Ivety Radičovej sa podarilo vykonať kus dobrej roboty. „Minimálne v boji s korupciou, klientelizmom, staviame lacnejšie diaľnice.“